Šovinistický prístup nezachráni maďarské školy na juhu. Ani nútenie slovenských rodičov dávať svoje deti do týchto škôl

Bratislava 25. septembra 2019 (HSP/Foto:Screenshot)

V televíznej relácii RTVS2 s názvom “Tvárou v tvár” diskutovala moderátorka Ágnes Bárdos so svojim hosťom Attilom Endrődi-Mikom, ktorý absolvoval štipendijný program Petőfi, okrem iného aj o dôležitosti zachovania maďarských škôl a škôlok na Slovensku 

Endrődi v rozhovore poukázal na to, že sa v jeho okolí čoraz častejšie diskutuje všeobecne o školstve. Jeho osobne mrzí hlavne to, že s mnohými Maďarmi musel diskutovať o tom, aby svoje deti nezapísali do slovenskej školy alebo škôlky.

“Maďarské dieťa patrí do maďarskej školy, ak sa dostane do slovenskej vzdelávacej inštitúcie, dlhé roky mu to bude spôsobovať len problémy. Potom sa ožení so slovenskou dievčinou a napokon sa človek nebude môcť porozprávať so svojim vnukom po maďarsky, lebo vnuk nebude vedieť po maďarsky. Toto nemôžeme dopustiť,” ukázal Endrődi uvažovanie šovinistickej časti maďarskej menšiny.

Ako ďalší problém vidí to, že pomerne rýchlo dochádza k “výmene jazyka”. No hlavným problémom je podľa jeho názoru stále školstvo. Endrődovi napríklad prekáža, že zanikli minulý rok dve maďarské školy a vôbec by ho vraj neprekvapilo, ak by tento rok zanikli ďalšie. Všetky pre nedostatok žiakov.

Maďarské školy mávajú totiž na Slovensku častokrát problémy s prevádzkou, keďže nemajú dostatočné počty žiakov a teda ich normatív nestačí na udržanie školy. No a tento problém sa dá podľa Endrődiho vyriešiť len tak, že budú rodičia svoje deti zapisovať do maďarských škôl.

Bez slovenských škôl na juhu Slovenska

Na druhej strane však stoja slovenskí rodičia, ktorí upozorňujú, že na juhu Slovenska majú problém nájsť pre svoje dieťa slovenskú školu. Aj títo slovenskí rodičia sú takto nútení udržiavať maďarské školstvo a zapísať svoje deti do maďarských škôl, lebo slovenská škola jednoducho nie je dostupná. Pričom v niektorých obciach vzniku slovenských škôl vyslovene bránia maďarskí šovinisti v miestnych parlamentoch a na postoch starostov.

Rodičia z Iniciatívy BKZ, na tento, podľa ich názoru, akútny nedostatok slovenských škôl upozornili v roku 2018 aj všetky kompetentné a s problémom súvisiace úrady, Vládu SR, Národnú radu SR, ministerstvá.

Ako uvádza iniciatíva na svojej webovej stránke, nedostatok slovenských škôl pociťujú hlavne v okolí Dunajskej Stredy. Podľa iniciatívy, sa obecné zastupiteľstvá bránia otvoreniu slovenských škôl a používajú vymyslené argumenty a to aj napriek tomu, že viaceré maďarské školy bojujú o prežitie pre nedostatok žiakov.

Jedno z takýchto miest, kde majú problém zapísať deti do slovenskej školy, navštívil minulý rok aj premiér Peter Pellegrini, ktorý vyhlásil, že nebude tolerovať, aby sa deti nemohli vzdelávať v rodnom slovenskom jazyku.

Povedal to po stretnutí s rodičmi z Iniciatívy BKZ, ktorí bojujú o slovenskú základnú školu v obci Rohovce (okres Dunajská Streda) a so zástupcami samosprávy s tým, že chcel osobne zistiť, kde sa stala chyba a kde je problém. Samospráva totiž odmietla otvoriť školu s vyučovacím jazykom slovenským.

“Ukázalo sa, že samosprávy preferujú udržiavanie málotriedok, aby nezavrel starosta triedu počas svojho funkčného obdobia, aby sa nestalo, že v ďalších voľbách ho už nezvolia. Pritom je jedno, či je kvalita vzdelávania dobrá alebo zlá,” dodal Pellegrini. (viac v článku)

Po jeho návšteve v Rohovciach poslanci parlamentu na schôdzi v novembri 2018 odsúhlasili novelu zákona o štátnej správe. Novela dáva obciam povinnosť zriadiť slovenské triedy, ak sa v okruhu 6 kilometrov nenachádza škola, kde sa vyučuje v štátnom jazyku. Ak starostovia nebudú konať, zriadenie slovenskej školy im môže prikázať okresný úrad. Nové pravidlá mali platiť už od tohto školského roka 2019/2020.

Portálu ale uvádza, že aj tento rok museli mnohí rodiča z Rohoviec a dotknutých obcí riešiť zápis na povinnú školskú dochádzku všemožnými spôsobmi.

Prebiehajú rokovania o pozemkoch

Starostka obce Macov v okrese Dunajská Streda Ľudmila Lániková nám pred časom potvrdila, že eviduje nedostatok slovenských škôl. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 sa v obci so zhruba 300 obyvateľmi hlási ku materinskému jazyku slovenskému 43 % obyvateľov, zatiaľ čo k maďarčine takmer 39 % občanov. V Macove však nie je škola s vyučovacím jazykom slovenským.

Lániková pre Hlavné správy uviedla, že v obci sú podnety a reakcie rodičov s otázkami, kam majú dávať deti do školy. “Obec na svojom zasadnutí v máji 2019 prijala uznesenie v zmysle ktorého súhlasí so zriadením školy s vyučovacím jazykom slovenským v našej obci, avšak nemáme vlastné pozemky na túto výstavbu, preto sme navrhli, že poskytneme súčinnosť pri hľadaní vhodného pozemku vo vlastníctve súkromných osôb,” vysvetlila.

“Následne sa v júni 2019 uskutočnilo stretnutie s premiérom za účasti Okresného úradu v Trnave, odbor školstva, kde boli predložené dve alternatívy vhodných pozemkov. Premiér prisľúbil, že budú vyčlenené peniaze na zriadenie základnej kontajnerovej školy v obci Macov,” dodal.

Koncom minulého týždňa, v piatok 6. septembra sa uskutočnilo stretnutie za účasti generálnej riaditeľky Ministerstva vnútra SR, Okresného úradu Trnava a taktiež občianskej iniciatívy BKZ Rohovce, ktorá sa usiluje o zriadenie základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským.

Podľa slov starostky Macova sa na tomto stretnutí vykonala aj obhliadka vhodných pozemkov. “Momentálne čakáme na vyjadrenie ako sa bude naďalej postupovať pri vybavovaní. Chcem podotknúť, že obec je nápomocná pri vybavovaní potrebných podkladov,” uviedla nám starostka Macova.