Môj profil 
Predplatné
Soros sa pokúšal zahájiť tzv. procedúru “trojky“ pre Taliansko už niekoľkokrát (odkaz 1, odkaz 2, odkaz 3). Ako sa teda stalo, že jeho fond Open Society Foundation platí veľkému počtu novinárov a influencerov, ktorí ho (prečo vlastne?) stále nazývajú “darca“ a “spontánne“ podporujú všetky jeho kampane, migračné a rusofóbnu činnosť spojenú s farebnými revolúciami?
To sú príliš naivné otázky: Ten, kto chce, pochopí všetko z jedného odseku. Ostatní sú potom sami časťou problému a, samozrejme, že ich jedným príspevkom nepresvedčíte. Lenže fakty sú fakty. Aj keď je daná téma veľmi známa, v médiách (mám na mysli mainstream, v iných médiách sa o tom len hovorí) je predstavená len málo a neochotne.
Dokonca novinári, ktorí nedostávajú od magnáta žiadne “milodary“, nie sú na túto tému schopní niečo povedať, alebo to radšej nerobia. A práve preto došlo k prípadu Ivo Caizzi – Luciano Fontana – Federico Fubini. Ten sa zrejme stane klasikou v kronike talianskej žurnalistiky, ktorý ukáže, ako vo vnútri mainstreamu prebieha boj o novinársku nezávislosť.
Čo sa vlastne stalo? Caizzi, osobitný spravodajca novín Corriere della Sera v Bruseli, si všimol, že tu niečo nehrá, keď jeho vlastný šéfredaktor začal publikovať v novinách obrovské titulky o takmer nevyhnutných sankciách proti Taliansku za porušenie zákonov EÚ o rozpočte. Znepokojil ho tiež počet príspevkov redaktora Federica Fubiniho, v ktorých predpovedal nevyhnutnosť protitalianskych sankcií, zatiaľ čo samotný Caizzi videl, že si Brusel želá dialóg s rímskou vládou.
A jedného krásneho dňa (pred niekoľkými dňami) stratil Caizzi trpezlivosť a napísal otvorený list vlastnej redakcii, v ktorom požiadal o odpoveď na rad závažných otázok v záujme Corriere della Sera, novinárov a čitateľov. Podľa neho by mal šéfredaktor v záujme Corriere, novinárov a čitateľov vysvetliť nasledujúce:
a) Bolo správanie šéfredaktora Fontana korektné?
b) Ako je možné, že je na prvej stránke Corriere “správa, ktorá neexistuje“? (Má sa na mysli správa z 1. novembra 2018 o budúcom sankčnom konaní proti Taliansku, ktorá bola neskôr vyvrátená, pozn. red.)
c) Nemá azda šéfredaktor vyslovovať svoj postoj len v redakčných a autorských článkoch, a rovnako v komentároch?
d) Nemyslí si šéfredaktor, že “správy“ s vyhláseniami o nevyhnutnosti sankcií a údajne neexistujúcom dialógu medzi Talianskom a EÚ mohli ovplyvniť, hoci len nepatrne a nepriamo, finančné trhy? Čo prišlo vhod veľkým špekulantom, ktorí v týchto dňoch stavili obrovské sumy na destabilizáciu Talianska (a tiež pád burzy a rast spreadov na talianske štátne cenné papiere). (odkaz 1, odkaž 2, odkaz 3)
e) Nemal by sa šéfredaktor viac zaujímať o dôveryhodnosť toho, čo publikuje Corriere, aby neprišiel o čitateľa (podľa údajov Ads tlač novín pod vedením Fontana poklesol o 120 tisíc výtlačkov)
f) Môžeme dúfať, že sa v roku 2019 vráti Corriere k svojmu sloganu “Poskytovať nezávislé a kvalitné informácie, ktoré zaistia maximálnu dôveryhodnosť správ od prvej až do poslednej stránky“?
Poznamenáme dve závažné veci. Dokonca ani vzdorovitý Caizzi sa neodvážil vo svojom otvorenom liste zdôrazniť dva “nevýznamné“ body, ktorých si je veľmi dobre vedomý:
1. Soros mal v Bruseli neverejnú schôdzku s Franciscom Cornelis Gerardom Maria Timmermansom, pre priateľov a lenivých novinárov skrátka s “Fransom.“ Osemdesiatosemročný Soros ale nie je človekom, ktorý by sa mohol len tak vydať na turistický výlet do Bruselu. Pokiaľ s niekým hovorí, znamená to, že sa chce na niečo spýtať, či chce niečo ponúknuť.
A pán Frans Timmermans nie je len tak “niekto.” Je to «spitzenkandidat», kandidát na prezidenta Eurokomisie v prípade víťazstva socialistov a demokratov vo voľbách do Europarlamentu. O čom hovorili? O maličkostiach. Soros, vraj, požiadal Timmermansa, aby podnikol opatrenia, vďaka ktorým by komisia zamietla taliansky daňový manéver. Potom by totiž bolo možné vykonať v Taliansku “trojku“. Soros prakticky požiadal námestníka Junckera, a snáď aj “budúceho Junckera“, aby z Talianska urobil rovnakého rukojemníka EÚ, ako je Grécko. Talianske noviny sa tak stali piatym pilierom, ktorý pripravuje trhy zvnútra na budúce špekulácie.
2. Novinár Federico Fubini, ktorému Fontana zveril písanie “opatrných a objektívnych“ príspevkov na tému možných sankcií proti Taliansku, je členom Európskej poradnej komisie Sorosovho fondu Open Society, a tiež je členom pracovnej skupiny Eurokomisie proti tzv. fake news. Fubini je ďalej novinárom, ktorý dáva svojim príspevkom titulky ako “Putinovo Rusko, krehká superveľmoc: Zbrane a energetiku má, ale životné podmienky sa zhoršujú“. Pričom myšlienkou zostavenie pracovnej skupiny proti fake news (jeden by sa z toho zbláznil) sa na internete zaoberajú seriózne analytici, ktorých nikto neplatí.
Stále ešte veríte v existenciu EÚ, ktorá bojuje s fake news, keď sama tieto správy vytvára? Veríte v nestrannosť informácií, ktoré sú zverejňované vďaka “milodarom veľkorysých a nezaujatých darcov“? A nebudete náhodou obvinení zo sprisahania, ak budete mať malé podozrenie, že sa za systémom darcovstva niečo skrýva?
Drahí čitatelia, jedinou šancou je si uvedomiť, čo sa deje, a to na základe vlastnej analýzy. Pochybujte a všetko si overujte, inak nikdy nepochopíte, kto pred vami stojí – môže to byť troll, agent Kremľa, Open Society, Aspen Institute, Bilderberg, Atlantic Council, CIA, Mossadu, FSB či trójsky kôň atď. Nikdy nikomu neverte! Dokonca ani tomu, kto vás k tomu vyzýva!
.jpg)
