Sonda skúmajúca slnečnú korónu sa rekordne priblížila k Slnku

Washington 18. decembra 2018 (HSP/Foto: TASR- Robert Hurt, NASA/JPL-Caltech)

Sonda Parker Solar Probe, ktorá má za úlohu skúmať slnečnú korónu, sa znova o niečo viac priblížila k Slnku, čo nevykonal doteraz ešte žiadny stroj vyslaný do vesmíru

Od 31. októbra do 11. novembra 2018 uskutočnila sonda prvú fázu skúmania, keď prešla vonkajšou atmosférou Slnka (korónou) a dostala sa do rekordne blízkej vzdialenosti 27 miliónov kilometrov od Slnka. Pritom zbierala jedinečné údaje pomocou štyroch súprav špičkových nástrojov. No až v týchto dňoch sa tieto údaje dostali k vedcom.

Ako informuje NASA, 12. decembra 2018 sa nimi zaoberali aj na stretnutí Americkej geofyzikálnej únie vo Washingtone. Riaditeľka heliofyzikálneho oddelenia vo washingtonskej centrále NASA Nicola Foxová vraví, že “doteraz síce vedeli o vysokých teplotách koróny a slnečného vetra, ale sonda s novými údajmi pomôže skutočne pochopiť, čo poháňa tento konštantný prietok na okraj heliosféry”.

“Slnečný vietor nikdy nespí, nikdy sa nezastaví, neustále sa rozširuje od slnka,” pokračuje Foxová podľa webu Space.com. A slnečná sústava na druhej strane pravidelne reaguje na slnečný vietor. Štúdiou korónového a slnečného vetra môže sonda Parker Solar Probe tiež pomôcť pochopiť účinky Slnka na planéty.

Slnečný vietor sa v našej Slnečnej sústave dostáva ďaleko až za obežnú dráhu Neptúna. Korónové hmoty nesúce slnečné magnetické pole sa dostáva do kontaktu s prirodzeným magnetickým poľom našej Zeme a spôsobuje geomagnetické búrky. Každý objekt v Slnečnej sústave zažíva tieto efekty po svojom na základe toho, v akej intenzite vychádza vysokoenergetické kozmické žiarenie od Slnka.

Sonda Parker Solar Probe teda skúma pôvodcu týchto dejov. Jej cieľom je zistiť, prečo a ako sa koróna zohrieva na asi 300-krát vyššiu teplotu ako má povrch Slnka, ako sa slnečný vietor zrýchľuje, pričom niektoré z najviac energetických častíc Slnka získavajú až viac ako polovicu rýchlosti svetla.

Na to je práve potrebný lokálny odber vzoriek slnečnej koróny a mladého slnečného vetra, ako vraví Nour Raouafi, jeden z vedeckého tímu projektu Parker Solar Probe.

Napríklad snímače súpravy WISPR skúmajú slnečný vietor v pohybe, súprava ISʘIS môže niečo viac zistiť o príčinách zrýchlenia energetických častíc. A to sa dá najlepšie vtedy, keď samotná sonda prechádza cez takéto javy. Na ohrievanie slnečného vetra a jeho zrýchľovanie sú zamerané ďalšie dve súpravy: snímače FIELDS skúmaním rádiových výbuchov ozrejmujú príčiny koronálneho zvyšovania teploty a zariadenie Solar Probe Cup je vystavené plnému slnečnému prostrediu, skúmajúc tepelné vlastnosti rôznych druhov iónov v slnečnom vetre.

Niektoré reálne prístrojové testy prebehli aj v septembri 2018 pri priblížení sa sondy k Venuši. Aj tie porovnajú s tými najnovšími, keď sonda doputovala k Slnku o niečo bližšie.

Slnko sa otáča približne raz za 27 dní a slnečné štruktúry, ktoré poháňajú veľkú časť jeho činnosti, sa pohybujú spolu s ním. To vytvára problém pre vedcov, ktorí nemôžu vždy povedať, či variabilita, ktorú vidia, je daná aktuálnymi zmenami v oblasti činností (časový rozdiel) alebo je spôsobená jednoduchým prijímaním solárnych materiálov z novej zdrojovej oblasti (priestorový rozdiel).

Sonda Parker Solar Probe v istej miere prekonáva tieto rozdiely, pohybujúc sa dostatočne rýchlo, aby sa jej rýchlosť takmer presne zhodovala s rotačnou rýchlosťou Slnka. Ttakže vedci si môžu byť istí, že zmeny v údajoch počas istého obdobia sú spôsobené skutočnými zmenami na Slnku a nie rotáciou Slnka.