Zahŕňal by USA, Čínu, Rusko, Indiu a Japonsko, ktoré by sa pravidelne stretávali, aby diskutovali o otázkach globálneho významu (nezamieňať s označením C5 stredoázijských krajín Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan). EÚ by bola vylúčená, zjavne preto, že USA si konečne uvedomili, že je to teraz ideologicky motivovaná organizácia, ktorá sa vyžíva v grandióznych gestách a v súčasnosti málokedy dosiahne niečo dôležité, uvádza vo svojej analýze americký politológ Andrew Korybko.

Funkčná alternatíva Bezpečnostnej rady OSN?

V  zoskupení C5 by India vyvažovala de facto čínsko-ruské a americko-japonské spojenecké frakcie s cieľom uľahčiť hmatateľný pokrok v otázkach, ktorými by sa zaoberali. Portál Defense One informoval, že prvým bodom programu stretnutia by bola „bezpečnosť na Blízkom východe, teda konkrétne normalizácia vzťahov medzi Izraelom a Saudskou Arábiou“. Ekonomické, finančné a iné geopolitické otázky by sa pravdepodobne časom tiež dostali na stôl tejto neoficiálnej Rady bezpečnosti OSN zameranej na Áziu. To nadväzuje na účel návrhu C5, a to reformovať globálne riadenie praktickým spôsobom, pričom sa zohľadňuje rastúca úloha Ázie v tomto procese a obmedzenia Bezpečnostnej rady OSN vyplývajúce z práva veta jej stálych členov. Navyše rozšírenie počtu stálych členov by predĺžilo pracovné zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN, aby mal každý možnosť vyjadriť sa, pričom by sa zvýšila nefunčnosť skupiny, ak by noví stáli členovia tiež získali právo veta (či už ihneď, alebo po určitom čase).

Navyše, Rusko nesúhlasí s tým, aby sa Nemci a Japonci, porazení v druhej svetovej vojne, stali stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN, zatiaľ čo Čína nesúhlasí s tým, aby sa jej historický nepriateľ Japonsko alebo dlhoročný rival India stali jej členmi, takže zaradenie Japonska a Indie do C5 je spôsobom, ako ich neformálne zapojiť do globálneho riadenia. Vylúčenie Nemecka a zvyšku Európy má signalizovať, že USA to s realizáciou svojich zámerov myslia vážne, a zároveň potešiť ego ázijských členov posilnením predstavy o ázijskom storočí. Vzhľadom na zamýšľanú funkciu C5 ako neoficiálnej Rady bezpečnosti OSN zameranej na Áziu by jej zodpovednosti nemali byť v rozpore so zodpovednosťami BRICS, G7 alebo G20, ale dopĺňali by ich stanovením ich príslušných programov.

Cesta ku „kľúčovej päťke“

Aby sa však tento návrh stal politicky realizovateľným, USA musia v prvom rade dohodnúť „nové uvoľnenie napätia“ s Ruskom po skončení ukrajinského konfliktu. Medzi ďalšie prekážky patria sankcie USA a Japonska voči Rusku, chýbajúca mierová zmluva medzi Ruskom a Japonskom o ukončení ich účasti v druhej svetovej vojne, nové čínsko-japonské napätie v súvislosti s Taiwanom a zložité vzťahy medzi Čínou, Indiou a USA. C5 by mohla nadobudnúť konkrétnu podobu len v prípade, ak by sa tieto problémy vyriešili alebo odložili v záujme väčšieho dobra a len v prípade nového uvoľnenia napätia medzi Ruskom a USA. Ak sa to všetko stane, čo nie je vôbec isté a v každom prípade by to trvalo nejaký čas, Rusko by z toho malo prospech.

Výhody nového formátu spolupráce

Politicky by Rusko bolo súčasťou exkluzívneho klubu, ktorý by stanovoval agendu všetkých ostatných medzinárodných zoskupení; ekonomicky by mohlo ľahšie využiť svoje bohatstvo zdrojov na získanie vyspelých technológií od ostatných členov výmenou spoluprácu v oblasti využívania zdrojov. Strategicky by Rusko spoločne formovalo vznikajúci svetový poriadok.

Výhody z takejto spolupráce by mali samozrejme aj hlboko zadlžené USA, ktoré majú problém s ďalším predajom svojho dlhu vo forme štátnych dlhopisov a Japonsko a Čína sú ich najväčšími veriteľmi. Navyše vytvorenie nového formátu môže podkopať autoritu či dokonca rozbiť rýchlo rastúce združenia BRICS, ktoré ohrozuje hegemóniu USA a amerického dolára.  Jednoducho súčasný pán Bieleho domu sa rozhodol, že je lepšie nebojovať s nevyhnutným, ale pokúsiť sa zorganizovať preformátovanie sveta podľa svojich pravidiel v rámci  tzv. kľúčovej päťky.

O tom, že Spojené štáty zvažujú vytvorenie „kľúčovej päťky“ (Core 5 alebo C5) štátov informuje aj vydanie Politico. Podľa novinárov by do nej mali patriť Spojené štáty, Rusko, India, Čína a Japonsko. Podľa zámeru Washingtonu by táto „päťka“ mala, ak nie nahradiť, tak aspoň obísť existujúce multilaterálne formáty riadenia sveta. A stať sa prototypom akéhosi globálneho predstavenstva. To sa zhoduje s Trumpovým pohľadom na svet. „Neriadi sa ideológiou, ale túžbou spolupracovať so silnými lídrami a veľmocami, ktoré si zachovávajú sféry vplyvu vo svojom regióne,“ cituje denník slová bývalého riaditeľa pre európske záležitosti v Rade národnej bezpečnosti USA Torriho Tausiga. Trumpova doktrína národnej bezpečnosti v podstate hlása neoizolacionizmus a sústredenie všetkých síl na dva regióny (Latinská Amerika a Východná Ázia). Amerike však nie je jedno, ako sa bude spravovať zvyšok sveta. Odmietnutie globalizmu neznamená, že Washington je pripravený nechať svetové záležitosti plynúť samospádom.

Súčasné formáty zlyhávajú?

Existujúce formáty globálneho riadenia nevyhovujú mnohým. Napríklad „Veľká sedmička“ (G7) je v prvom rade nereprezentatívna. Zahŕňa iba krajiny kolektívneho Západu, z ktorých značná časť stratila svoju politickú a ekonomickú moc. Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Kanada a čiastočne aj Nemecko ustupujú ekonomické a tým aj politické líderstvo krajinám, ktoré ešte nedávno považovali za rozvojové. Spojené štáty so svojím pragmatizmom sú v tomto formáte v jasnej menšine – môžu sa spoliehať len na Japonsko, zatiaľ čo štyri európske krajiny a Kanada, ktorá sa k nim pripojila, zdieľajú čisto ideologický pohľad na svetovú politiku. Jednoducho povedané, vnímajú ju ako akési protikladné postavenie demokracií a autokracií. Predpokladalo sa, že „Veľká dvadsiatka“ (G20), združujúca takzvané rozvinuté a takzvané rozvojové krajiny, sa stane adekvátnejším formátom, v ktorom budú všetci účastníci hľadať kompromis a dohodnúť sa medzi sebou. Nakoniec však zástupcovia kolektívneho Západu tento formát paralyzovali. Namiesto toho, aby sa spolu s kolegami z iných dôležitých krajín sveta zaoberali posilňovaním globálnej bezpečnosti, suverenity, obchodu a ekonomiky, vnucujú ostatným výlučne svoj program a odsudzovanie Ruska. Niet divu, že na samitoch „dvadsiatky“ sa nakoniec neprijímajú žiadne závažné rozhodnutia.

Prečo práve táto „päťka“?

Najnepríjemnejšie pre Trumpove ambície je však to, že rozvojové krajiny, sklamané zo spoločných formátov so Západom, začali vytvárať svoje vlastné zoskupenia – predovšetkým ŠOS a BRICS. Tieto nezápadné formáty už prevzali kontrolu nad bezpečnosťou a ekonomickými otázkami v Eurázii a uchádzajú sa o úlohu „globálnej správnej rady“. To znamená, že skôr či neskôr izolujú Spojené štáty. Preto sa Trump rozhodol, že je lepšie nebojovať s nevyhnutným, ale pokúsiť sa zorganizovať preformátovanie sveta podľa svojich pravidiel v rámci „Kľúčovej päťky“. Výber krajín do tejto päťky je celkom pragmatický. Rusko je uvedené v zozname, pretože je vedúcou silou Eurázie, ale zároveň je súčasťou európskej civilizácie. A tiež preto, že  nemá zásadný spor so Spojenými štátmi mimo hraníc postsovietského priestoru (kam Američania zasahovali a vytvárali tieto spory).

Čína bude musieť byť tiež zahrnutá. Druhá ekonomika sveta, krajina s obrovským počtom obyvateľov, ktorá už formuje svoj nezápadný blok štátov, jednoducho nemôže zostať bokom a bez dozoru. A samozrejme by sem mali patriť aj dve krajiny  „vyvažujúce“ Čínu – India a Japonsko. India ako najväčšia demokracia planéty, ktorá má s Čínou územné spory. Japonsko – jedna z najväčších ekonomík, ktorá je absolútne lojálna voči Spojeným štátom a nedokáže si predstaviť svoju existenciu bez spojenectva s Washingtonom.

Tí, čo neprešli sitom

Pri tom je logická nielen prítomnosť niektorých krajín, ale aj absencia iných. V prípade Európy a Kanady je všetko jasné – nezaslúžili si to, navyše svojou ideologizovanou zahraničnou politikou môžu tento formát pochovať. Touto politikou sa odsudzujú k ekonomickému úpadku a tým aj politickej marginalizácii. Absencia afrických štátov sa zasa vysvetľuje tým, že žiadny z nich – ani Juhoafrická republika – nedosiahol úroveň, ktorá by mu umožňovala účasť v „globálnej rade riaditeľov“. Neprítomnosť Brazílie a iných latinskoamerických krajín zasa znamená, že USA považujú celý región za „svoj zadný dvorček“ a chcú zaň rozhodovať sami. Z rovnakého dôvodu tam nie sú ani blízkovýchodné štáty.

Otázkou je len to, ako sa logika Washingtonu zhoduje s víziou iných krajín. Napríklad podľa Torri Taussigovej absencia Európy v „päťke“ donúti európske krajiny domnievať sa, že Trump považuje Rusko za vedúcu silu s právom na sféru vplyvu v Európe, a tým definitívne pochová transatlantické vzťahy. Samotná Rusko nemusí celkom nadšene súhlasiť s účasťou v novom bloku – Moskva je úplne spokojná so ŠOS a BRICS, navyše bude brať do úvahy názor Naí Dillí a Pekingu. A ak je pravdepodobné,  že indické orgány účasť neodmietnu, s Číňanmi je to zložitejšie. Účasť v úzkom okruhu krajín bez nutnosti konfliktu s Amerikou je samozrejme zaujímavá – Číňania by však sotva súhlasili s prítomnosťou Japonska v tomto zoskupení. Preto je nepravdepodobné, že „kľúčová päťka“ bude vytvorená už v budúcom roku. Bude to vyžadovať mnoho mesiacov rokovaní a hľadania rovnováhy. A pritom nie je ani isté, že tieto rokovania budú úspešné do konca Trumpovho funkčného obdobia.

A ako to vidí prostoreký Medvedev?

„Vznik formátu C5 za účasti USA, Japonska, Číny, Indie a Ruska je vnímaný ako signál pre Európu o oslabení jej úlohy v globálnej politike,“ uviedol podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev. Politik ďalej poznamenal: „Táto myšlienka vyzerá ako jasný úder pod pás… nudnej Európe, vrátane predovšetkým Británie, Francúzska a Nemecka. Tu máte! Ak neoceňujete úlohu Washingtonu, nepotrebujeme vás vôbec a bez vás sa zaobídeme, teraz už nie ste rozhodujúci.“ Medvedev zdôraznil, že zatiaľ nie je jasné, aký bude formát C5 – „kľúčová alebo jadrová päťka“. Zdôraznil však výrazný protieurópsky odkaz tejto iniciatívy.