PS vyzvalo prezidenta, aby vetoval novelu Trestného zákona

„Štát si v podstate zviaže ruky pri odstíhaní mafiánov, aj tých klasických z 90. rokov, ‚hrubokrkých’ mafiánov. To znamená opäť rozmach zločinu. Nepoznám inú vládu vo svete, ktorá by prijímala opatrenia v parlamente, aby pomohla zločinu. Tu sme svetový unikát. A neverím, že toto chcú voliči Smeru,“ vyhlásil na pondelkovej tlačovej konferencii šéf PS. „Som presvedčený, že aj voliči Petra Pellegriniho chcú bezpečie vo svojich domovoch, nechcú, aby sa nám tu znovu rozrástli mafiánske skupiny. Chcú, aby mal štát nástroje na to, ako ich môže stíhať,“ doplnil Šimečka.

Pokiaľ novú legislatívu nevráti do Národnej rady (NR) SR prezident, PS sa obráti na ÚS. „V prípade, že to neurobí on sám, podáme podnet na Ústavný súd. Ak ten zákon vráti do parlamentu, počkáme si na to, či a kedy národná rada prelomí prezidentovo veto, a v prípade, ak by sa to stalo, v tom momente ide na Ústavný súd náš podnet, rovnako v prípade, že by ten zákon podpísal teraz,“ ozrejmil Šimečka.

Predsedníčka poslaneckého klubu PS Zuzana Mesterová takisto pripomenula, že vládna koalícia odklepnutím zákona odkázala najzávažnejšiemu organizovanému zločinu, že ich čas opäť prichádza. „Opäť bude na Slovensku možnosť spáchať takúto trestnú činnosť bez toho, aby ich orgány činné v trestnom konaní, prokuratúra a súdy dokázali kvalifikovane za to odstíhať. Všetko preto, aby pomohli jednému obžalovanému podpredsedovi národnej rady. Tibor Gašpar (Smer-SD) by sa mal vzdať svojej funkcie podpredsedu národnej rady, mal by odísť zo všetkých volených funkcií národnej rady a mal by zvážiť vzdanie sa mandátu,“ vyhlásila Mesterová s tým, že podpredseda parlamentu Tibor Gašpar do NR SR za dva roky priniesol „len pomoc korupčníkom, trestne stíhaným ľuďom a pomoc samému sebe“.

Novelu Trestného zákona prijala NR SR v skrátenom legislatívnom konaní. Za drobnú krádež sa do Trestného zákona opätovne zavádza pravidlo „trikrát a dosť“. Pribudli aj nové skutkové podstaty trestných činov. Takisto sa mení aj Trestný poriadok. Úprava inštitútu kajúcnika sa podľa odôvodnenia zneužíva napríklad pri odsúdení osôb na základe výpovedí kajúcnika, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné. „Súdy sa nedostatočne vyrovnávajú s hodnotením ich dôveryhodnosti,“ píše sa v odôvodnení. Zaviedlo sa preto pravidlo bližšie špecifikovať „nepoužiteľnosť dôkazov získaných prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu“ a vyslovene sa prikázalo súdu „vyrovnať sa v odôvodnení rozsudku s dôveryhodnosťou spolupracujúcej osoby, ktorej bol poskytnutý benefit“.