Sólymos: Novela zákona o ochrane prírody zmení spôsob hospodárenia v národných parkoch

Bratislava 18. júla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Zmeniť doterajší spôsob hospodárenia v lesoch národných parkov je hlavným zámerom novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá už prešla prvým čítaním v parlamente

“Chceme zabrániť tomu, aby sa hospodárilo tak, ako doteraz. Aby sa ochrana prírody nadradila nad hospodárenie a ekonomické záujmy. Inými slovami, aby národné parky netrpeli výruby, aby sa plošná ťažba zakázala a náhodná bola pod kontrolou,” v rozhovore pre agentúru SITA to konštatoval minister životného prostredia László Sólymos, podľa ktorého prijatie zákona bude výrazným krokom smerom k posilneniu ochrany prírody v národných parkoch.

Podľa ministra existuje viacero spôsobov, ako sa dá dosiahnuť zmena hospodárenia v lesoch, jednou bolo získanie všetkých štátnych pozemkov do správy envirorezortu, čo sa však nepodarilo. Návrh zákona však posilňuje právomoci Štátnej ochrany prírody (ŠOP), ktorá bude na činnosti v lesoch národných parkov prísnejšie dozerať. Jej súhlas bude potrebný na akékoľvek aktivity, či už je to ťažba dreva, zásahy do vodných tokov alebo výstavba. “Konečne bude mať ŠOP reálne kompetencie, aby vedela chrániť to, čo podľa názvu chrániť má,” zdôraznil Sólymos s tým, že keby ministerstvo životného prostredia v niektorých bodoch neustúpilo a nesúhlasilo s kompromisom, nedosiahlo by “ten prvotný zámer, ktorým je dostať pod kontrolu činnosti ovplyvňujúce prírodu v národných parkoch”.

Novela má podľa ministra vytvoriť také podmienky, aby sa slovenské národné parky mohli skutočne nazývať národnými parkami. Medzi jej ďalšie prvky patrí posilnenie bezzásahovosti, pričom dlhodobou víziou je dosiahnuť 50 percent území s najvyšším stupňom ochrany v národných parkoch do roku 2025. Okrem zákazu plošných výrubov v národných parkoch ŠOP prvýkrát od svojho vzniku získa rozšírené kompetencie vrátane práva veta pri akomkoľvek zásahu do lesných porastov v týchto vzácnych územiach. “Akýkoľvek výrub bez súhlasu ochrancov prírody bude nezákonný,“ povedal Sólymos. Ďalšie čítanie v parlamente je na programe v septembri. Do platnosti by novela mala vstúpiť 1. januára 2020.

Podľa environemtalistu Erika Baláža (SPOLU) novela zákona neznamená až taký výrazný posun vpred. Ako napísal na sociálnej sieti, nový zákon síce jemne zvyšuje právomoci orgánov ochrany prírody, na zastavenie ťažieb to ale nestačí. Baláž je presvedčený, že v záujme skutočnej ochrany prírody by mali štátne pozemky prejsť pod rezort životného prostredia a až na drobné výnimky by sa na nich nemalo ťažiť vôbec. “Inak sa nedá dosiahnuť dostatočná výmera bezzásahových zón. Túto požiadavku návrh zákona nespĺňa,” konštatoval na Facebooku. Správy národných parkov by mali mať vlastnú právnu subjektivitu a byť orgánom štátnej správy, ktorý bude na území parku rozhodovať o všetkom, od lesného hospodárstva až po výstavbu hotelov či reguláciu riek. Ochrana národných parkov musí byť podľa Baláža zviazaná s rozvojom regiónov tak, aby prírodný turizmus významne podporoval miestnu ekonomiku. “Správy parkov by mali mať kompetencie a finančné zdroje na realizáciu vhodnej infraštruktúry. Ani tento bod zákon nerieši,” myslí si Baláž.