Tieto slová o demokracii napísal jeden z najväčších mysliteľov všetkých čias pred 2500 rokmi a za tieto slová bol odsúdený na smrť na základe vykonštruovanej obžaloby založenej na obvinení z pohoršovania mladých svojou neverou v aténskych bohov. Jeho žiak Platón vo svojom diele Obrana Sokratova sa snaží dokázať, že na pozadí Sokratovho odsúdenia je nenávisť voči jeho politickým prejavom. Sokrates bol proti aténskej demokracii a práve demokrati po uchopení moci vykonštruovali jeho obvinenie a odsúdili veľkého mysliteľa na trest smrti , ktorý aj vykonali vo veku nedožitých 70 rokov zakladateľa sokratovskej filozofie. V nej pokračovali jeho žiaci Platón, Aristoteles, Aristippos z Kyrény, jeho filozofia mala vplyv neskôr aj na celú západnú filozofiu.
V Líbyjskej Kyréne vznikla Kyrénska škola alebo kyrenaici, čo bola starogrécka sokratovská filozofická škola v severnej Afrike, založená Aristippom z Kyrény; hlásala hedonizmus: stotožňovanie šťastia so zmyslovou rozkošou: Sokrates mal pravdu, keď hľadal zmysel života v blaženosti, avšak podľa karenaicov blúdi každý, kto túto blaženosť hľadá inde ako v ukájaní okamžitých zmyslových potrieb, v jedle, pití a v pohlavných rozkošiach. Nemyslime na budúcnosť, pretože tá nám nepatrí; iba prítomnosť je dôležitá. Cnosť spočíva vo vyhľadávaní pôžitkov. Sloboda spočíva v ukájaní žiadostí. Kyrenaici odmietali zákony a spoločenské konvencie.
Čo sa zmenilo za tých 2500 rokov na slovách veľkého mysliteľa Sokrata, ktoré vyriekol o demokracii a neodvolal svoju teóriu ani za stratu svojho života. Nezmenilo sa vôbec nič a história nám dokazuje, že tak bolo v každom období, kde sa demokracia striedala s krutými autoritatívnymi režimami svetských ako aj teokratických vládcov.
V dnešnom systéme tzv. zastupiteľskej liberálnej demokracie vládne bezbrehá nenažraná oligarchia podkutá vládami a parlamentmi, v ktorých vo väčšine sedia zločinci a politickí gauneri schovávajúci sa za nedotknuteľnú bariéru demokracie, plne totožnej s tou, o ktorej hovoril pred 2500 rokmi Sokrates. A práve títo „demokrati“ sú presne rovnakí gauneri a zločinci, ktorí si osobujú právo na vládu a spravodlivosť. Výsledkom tohto rozporu je rastúca nenávisť chudobnej väčšiny, ktorá sa bude vždy snažiť o zvrhnutie akéhokoľvek tyranskému systému podobajúceho sa tomu, o ktorom hovorí Sokrates. Najviac proti týmto slovám budú škriekať všetci súčasní „demokrati“, ktorí sú v podstate rovnakými zločincami a politickými gaunermi ako najväčší tyrani každej doby.
Dnes sme jednoducho v štádiu, keď ako Sokrates správne predpokladal, zločinci v súčinnosti s oligarchami ovládli demokraciu a robia všetko preto, aby si to ľudia neuvedomili a nedokázali sa proti tomu postaviť. Zavádzajú rôzne zákony a postihujú pod rôznymi zámienkami oponentov, čím demokracia postupne prejde do tyranie.
Apropos, súčasnú demokraciu zasiahol ošiaľ honby na extrémizmus, ktorý má hlavné korene v hlbokej diskrepancii systému moci vládnych elít a utláčanej väčšiny. Pôvodná príčina vzniku tohto kardinálneho problému súčasnosti je zamlčaná a hľadanie extrémistov je len falošným krycím manévrom v snahe odpútať pozornosť od pravej príčiny veľkej krízy demokratického systému pomenovanej Sokratom, najväčším mysliteľom všetkých čias. Jeho pravda však trvá dodnes.
Juraj Kiesel