Bratislava 25. decembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR- Zuzana Svitanová)
Budovanie cyklotrás, zavedenie „pešibusu“ či výsadba zelene. Aj takto bojujú veľké mestá so záťažou na životné prostredie. Podľa odborníkov bude práve vo väčších mestách problém dosiahnuť požadované emisné normy. Dôvodmi sú hustá doprava, priemyselná výroba a veľké množstvo vykurovacích jednotiek. Agentúra SITA preto oslovila tri veľké mestá na západnom, strednom a východnom Slovensku s otázkou, aké opatrenia v oblasti ochrany životného prostredia v roku 2019 prijali
Košice sa rozhodli podporiť ochranu životného prostredia pristúpením k Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike, čím sa mesto zaviazalo znížiť emisie CO2 do roku 2030 minimálne o 40 percent. V najbližších dvoch rokoch vypracujú zástupcovia Košíc akčný plán, ktorý bude obsahovať konkrétne kroky na dosiahnutie stanoveného cieľa. V súčasnosti mesto pracuje na aktualizácii Koncepcie rozvoja mesta v oblasti tepelnej energetiky, ktorej súčasťou bude aj mapa znečistenia ovzdušia. Vďaka nej budú zástupcovia mesta poznať stav ovzdušia v jeho jednotlivých častiach a zároveň najväčšie zdroje znečistenia. S tým chcú bojovať aj výsadbou zelene, modernizáciou vozového parku MHD či budovaním cyklotrás.
V Banskej Bystrici tento rok vznikla iniciatíva „pešibus“. „Ide o aktivitu, pri ktorej sa rodičia, starí rodičia či dobrovoľníci vo vybraných lokalitách stanú šoférmi ‚pešibusov’. Deti, ktoré by rodičia inak viezli autom, privedú bezpečne do školy pešo. Šoférom takéhoto ‚pešibusu’ sa môže stať každý dospelý človek,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Banskej Bystrice Dominika Mojžišová. Mesto sa rovnako ako Košice zaoberá aj situáciou ohľadom emisií a budovaním cyklotrás. Banská Bystrica získala tento rok ocenenie Enviromesto v kategórii Ochrana prírody a krajiny, zelená infraštruktúra. Ocenenie sa udeľuje samospráve, ktorá preukáže najväčšiu mieru starostlivosti o zeleň a budovania zelenej infraštruktúry s dôrazom na dlhodobú ekologickú udržateľnosť.
Bratislava zriadila vo februári pracovnú skupinu zloženú zo zamestnancov magistrátu a Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Slovenského hydrometeorologického ústavu, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Ministerstva životného prostredia SR, Ministerstva dopravy a výstavby SR, Okresného úradu Bratislava a iniciatívy Za čisté ovzdušie a Cyklokoalície. Skupina sa zaoberá kvalitou ovzdušia v meste. Spoluprácu nadviazali aj s Fakultou elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity, s ktorou po meste rozmiestnili 400 senzorov. V rámci projektu „Mesto ako laboratórium“ sa zameriavajú na testovanie, analýzu a zverejňovanie dát o kvalite životného prostredia. Jedným z hlavných cieľov magistrátu je rozširovanie siete električkových dráh do mestských častí, v ktorých doteraz električky nepremávali. Tento krok by mal viesť k zvýšenému využívaniu hromadnej dopravy, čo automaticky zníži počet využívaných áut aj produkciu emisií.
Slovensko sa spolu s ostatnými členskými krajinami Európskej únie zaviazalo znížiť počet vyprodukovaných emisií CO2 o 40 percent do roku 2030. Európska komisia chce zároveň do roku 2050 dosiahnuť v Európe úplnú uhlíkovú neutralitu, čo znamená, že krajiny vyprodukujú iba toľko emisií CO2, koľko budú schopné rastliny a stromy premeniť na kyslík.