“Očakávali sme, že minister financií nás informuje o dopadoch na rozpočet, ktorý sa práve teraz chystá,” zdôvodnila. Výška minimálnej mzdy má podľa nej dopad nielen na podnikateľské prostredie, ale aj na štátnych zamestnancov a zamestnancov vo verejnej správe. “Ak by bol priestor, my by sme kľudne hlasovali aj za minimálnu mzdu možno vo výške 600 eur,” povedala Matečná.

Podľa ministra financií Ladislava Kamenického však zvýšenie minimálne mzdy má na rozpočet verejnej správy neutrálny dopad. “Zvyšujú sa nám sociálne odvody, zdravotné odvody a vychádza to neutrálne, to znamená, že nebude to mať dopad,” povedal. Ak by sa podľa neho najnižšie zárobky zvýšili aj o 10 eur viac, dopad by bol aj tak neutrálny. “Čo sa týka verejnej správy, tých ľudí, ktorí robia za minimálnu mzdu, nie je až také množstvo, aby to malo až taký zásadný dopad, ako možno niektorí ministri hovoria,” dodal šéf rezortu financií.

Danko ostal po tlačovej konferencii v nemom úžase

„Nedalo mi nezareagovať po tlačovej konferencii predsedu vlády, pretože som ostal v nemom úžase a musím povedať, že ma to aj ľudsky sklamalo.“ Povedal Andrej Danko s tým, že si nepamätá, kedy naposledy vláda hlasovala, pretože uznesenia sa podľa koaličnej zmluvy prijímajú konsenzom.

Predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) si podľa Danka dnešným zvyšovaním minimálnej mzdy „urobil PR a teátro“. Pellegriniho potom obvinil z exhibicionizmu „Z rannej komunikácie s predsedom vlády som bol v šoku, keď mi oznámil, že vlastne sa to nedotýka štátneho rozpočtu.“

„Chcem povedať, že SNS je za systematizáciu úpravy minimálnej mzdy. SNS je za zvyšovanie minimálnej mzdy, tá by mohla byť spokojne aj 600 eur, ale na druhej strane musia podnikatelia počuť ako im pomôžeme odbremeniť ich, keď im diktujeme minimálnu mzdu,” dodal Danko a pokračoval:

„Po dnešnom rokovaní vlády sa ospravedlňujem verejnosti, najmä podnikateľom, že tak bezcitne bola urobená propaganda a boli zneužití odborári na to, aby znovu predseda vlády s jemu vlastným úsmevom oznámil historické zvýšenie minimálnej mzdy. Ja to považujem za vysoko nezodpovedné a pýtam sa, aký to má dopad na štátny rozpočet.“

Danko tiež uviedol, že je potrebné sa už konečne pozrieť aj na dôchodcov. „Ja sa hanbím, že majú 270 eur minimálny dôchodok, preto som navrhol 33 % z priemernej mzdy.“ Podmienkou SNS na prijatie automatu na zvyšovanie minimálnej mzdy bolo zavedenie podobného automatu aj na minimálne dôchodky.

Most-Híd sa netají tým, že zastupujeme záujmy aj podnikateľského sektora

Hlasovania sa pri schvaľovaní zvýšenia minimálnej mzdy zdržal aj minister spravodlivosti za Most-Híd Gábor Gál. “Most-Híd sa netají tým, že zastupujeme záujmy aj podnikateľského sektora a malých podnikateľov, ktorým predovšetkým príplatky viazané na minimálnu mzdu budú robiť problémy,” tvrdí.

Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku budúceho roka zvýši zo súčasných 520 eur na 580 eur. V stredu o tom rozhodla vláda. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu stúpne na 3,333 eura zo súčasných 2,989 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti tomuto roku vzrastie o 46,39 eura na 476,39 eura. Za takýmto nárastom sumy čistej minimálnej mzdy však nie je len zvýšenie hrubého zárobku o 60 eur, ale aj nárast nezdaniteľnej časti základu dane na rok 2020 z 19,2-násobku na 21-násobok životného minima, ktoré nedávno schválil parlament.

“Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, možno kvalifikovane odhadnúť na cca 191 tisíc osôb,” uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Vládou schválené zvýšenie sumy minimálnej mzdy je podľa rezortu práce a sociálnych vecí o 5,34 percentuálneho bodu vyššie ako zvýšenie sumy minimálnej mzdy, ktoré bolo ministerstvo povinné navrhnúť podľa valorizačného mechanizmu uvedeného v zákone o minimálnej mzde. “Nie je preto možné úplne vylúčiť ani negatívny vplyv zvýšenia sumy minimálnej mzdy na dopyt po práci, a to najmä nízko kvalifikovaných zamestnancov v regiónoch s nízkou priemernou mzdou,” priznáva ministerstvo práce. Zvýšenie najnižších hrubých zárobkov na 580 eur tiež môže mať podľa rezortu negatívny vplyv na absolventov s nízkou kvalifikáciou pre zaradenie sa do pracovného procesu v regiónoch s nízkou priemernou mzdou.

Pellegrini: Vláda má dnes za sebou významný deň

“Vláda má dnes za sebou významný deň,” uviedol na tlačovej besede po rokovaní vlády premiér Peter Pellegrini. Všetky vlády s účasťou Smeru sa podľa neho vždy snažili o razantné zvýšenie minimálnej mzdy tak, aby najnižšie zárobky významne rástli a súčasne sa tým neohrozoval rast hospodárstva. “Dúfam, že sme našli zdravý konsenzus,” povedal o zvýšení minimálnej mzdy na 580 eur.

Nariadenie vlády o výške minimálnej mzdy na budúci rok vláda podľa premiéra neschválila konsenzom, ale o tomto bode sa hlasovalo. Ministri za Slovenskú národnú stranu a minister spravodlivosti za Most-Híd Gábor Gál sa podľa Pellegriniho pri hlasovaní zdržali. “O takúto sumu sa minimálna mzda ešte nikdy v histórii Slovenska nezvýšila,” dodal.

Minister práce a sociálnych vecí Ján Richter dostal od vlády úlohu, aby pracoval na odviazaní príplatkov za prácu v noci či cez víkend od minimálnej mzdy a aby sa tieto príplatky naviazali na priemernú mzdu. “Niet víťazov, ani porazených,” povedal Richter. Podľa neho je dôležité, aby ľudia mali motiváciu pracovať. “Je to kompromis medzi chceným a možným, chceli sme viac,” povedal na tlačovej besede šéf KOZ Marián Magdoško. Dodal, že odborári budú ďalej bojovať za zvyšovanie minimálnej mzdy.

O návrhu rezortu práce a sociálnych vecí na zvýšenie minimálnej mzdy na 580 eur v auguste a septembri rokovala Hospodárska a sociálna rada. “Všetci sociálni partneri boli proti, zamestnávatelia chceli menej, odborári viac,” povedal po septembrovom rokovaní o minimálnej mzde na budúci rok minister práce Ján Richter. Konfederácia odborových zväzov SR presadzovala zvýšenie najnižších hrubých zárobkov na 607,80 eura a zamestnávatelia žiadali minimálnu mzdu upraviť na 552,20 eura.

Minimálna mesačná mzda na Slovensku sa od začiatku tohto roka zvýšila zo 480 eur na 520 eur. Najnižší hrubý zárobok za každú odpracovanú hodinu tak stúpol na 2,989 eura z pôvodných 2,759 eura. Čistý príjem zamestnanca pracujúceho za minimálnu mzdu tak oproti vlaňajšku išiel nahor o 27,17 eura na 430,35 eura.