Paška pôsobil v minulosti ako poslanec Národnej rady SR, zastával funkciu ministra školstva. Bol tiež podpredsedom SNS a pôsobil aj ako europoslanec.

“S neopísateľnou bolesťou v srdciach si Vám dovoľujeme oznámiť, že dnes nás navždy opustil náš milovaný manžel, otec, syn a brat Jaroslav Paška,” uviedla smútiaca rodina.

Smrť Jaroslava Pašku vo štvrtok emotívne komentoval predseda SNS Andrej Danko: “Ťažko sa mi hľadajú slová. Prepáčte, som úplne mimo. Desať rokov sme stáli bok po boku. Nemal som politicky bližšieho priateľa. Bol to jeden úžasne dobrý človek, úprimný a priateľský. Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodinke v mene SNS a jej členov.”

“Veľa sme prežili, nikdy som Ťa nepočul sa hnevať alebo rozčuľovať sa. Tvoja dobrota a pokoj mi dávali istotu. Stál si pri mne vždy v najťažších chvíľach, bol si mojou oporou a priateľom. Sľubujem Ti, že pôjdeme ďalej v ideách, ktoré si ma učil a zastával si ich celý život. Stratili sme v tebe neskutočne veľa. Jaro, chlapi nemajú plakať, ale dnes budem. Neviem si totiž predstaviť, že neprídeš, nesadneš si a neporadíš mi. Stráž nás z neba. Sľubujem Ti, že politické sny, ktoré sme spolu snívali, sa pokúsim naplniť. Tvoja SNS a Tvoj priateľ Andrej,” napísal bývalý predseda NR SR Danko.

Súčasný šéf parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina taktiež hovorí o smutnej správe. “Ani uveriť tomu nemôžem. Je mi to veľmi ľúto. Jaro bol kolega bojovník za národné a konzervatívne hodnoty. Vždy stál na strane národných záujmov. Česť jeho pamiatke.”

Aj prezidentka SR Zuzana Čaputová vyjadrila úprimnú sústrasť rodine, blízkym a kolegom bývalého europoslanca, exministra školstva a politika SNS Jaroslava Pašku.

Paškov bývalý spolupracovník zo SNS Lukáš Machala doplnil, že kultivovanosť, pokoj, inteligencia, rozvaha, vlastenectvo – to je Jaroslav Paška. “Napriek tomu, že dnes opustil rodnú zem aj svojich rodákov, v srdciach vlastencov neumiera. Ďakujem Ti za školu života a cenné politické aj ľudské rady. Slovensko stráca múdreho a skúseného politika, ktorý ani v politike nikdy neprestal byť človekom.”

Machala doplnil, že si želá, aby vlastencov aj takéto smutné správy prinútili k tomu, aby sa vážne zamysleli nad tým, čo nás všetkých spája. “Jaro by si určite želal, aby sme sa neškriepili, a aby sme začali zmysluplne spolupracovať. Pamätajme prosím na tento jeho odkaz. Česť Tvojej pamiatke! Navždy budeš jedným z pilierov novodobej slovenskej vlasteneckej politiky.”

Podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha reagoval, že hoci Jaroslav Paška nebol z jeho strany a nie vo všetkom sa zhodli, no napriek tomu bol veľký človek. “A ja mu z hĺbky srdca vzdávam hold – bol osobnosťou, ktorú si vždy budem pamätať. Bol to dobrý človek, z ktorého vyžarovalo niečo, čo si na ľuďoch vážim zo všetkého najviac – on veril v to, čo robí. Ľudia ho poznali ako kultivovaného a rozvážneho politika a áno, taký bol. Vyžaroval z neho neuveriteľný pokoj. Ale ja som ho poznal aj ako bojovníka.”

“Pamätám si na tie plamene v jeho očiach, keď za mnou počas vlády Smeru a SNS chodil s tým, že zase musíme zabrať – antiglobalistické duo. Vždy sme si rozdelili úlohy – on pôjde za Andrejom Dankom, ja za našimi smerákmi… a to a to musíme zastaviť. Či už to bola dohoda s USA o voľnom obchode (TTIP) alebo rovnako neoliberálna dohoda s Kanadou (CETA), bojovali sme na jednej lodi. Robili sme, čo sa dalo. Na ministerstvách z nás šaleli.

Rovnako si pamätám, ako sme na európskych výboroch spolu odmietali všetky tie rusofóbne rezolúcie, ktoré sa hrnuli zo Západu. Alebo tie nezmysly o migračných kvótach… Toľko spoločných zápasov – až sa slzy tisnú do očí, keď si na to spomínam. Dalo sa na neho spoľahnúť. Bol vlastenec telom i dušou. Nebol síce ľavičiar, ale vždy som si ho vážil ako múdreho a oduševneného človeka. O to viac ma mrzí, že Slovensko o takéhoto človeka prišlo. Bude chýbať.”

Poslanec za stranu Za ľudí Juraj Šeliga napísal, že Jaroslava Pašku prvýkrát stretol ako občiansky aktivista v iniciatíve Pamätaj, ktorá sa snažila ochrániť ÚPN pred  novelou zákona z dielne Smeru a SNS.

“Diskutovali sme spolu hodiny, dokonca aj verejne na pôde BHD. Nesúhlasil s nami, ale bol mimoriadne slušný a pokojný, kým ostatní sa nám vyhýbali, prijal nás ochotne v parlamente. Vysvetľoval svoj postoj. Na rozdiel od iných vtedajších vládnych politikov nás neponižoval a ani sa nám nevysmieval. Pamätám sa, ako z jednej debaty musel odísť skôr, ospravedlnil sa, pretože sa staral o chorú mamu. Utkvelo mi to, ako prejav človečiny. Nepoznal som ho hlbšie, ale na prvý kontakt bol iný ako ostatní v strane SNS. Akoby tam ani nepatril. Nech odpočíva v pokoji!”