Praha 16. septembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Známa advokátka Jana Zwyrtek Hamplová publikovala článok venovaný opätovnému príchodu cenzúry do ňášho prostredia. „Sme tam jednou nohou znova,„ hovorí pri pohľade na správanie niektorých organizácií vo verejnom priestore. Najhoršie vraj je, že si na to začíname zvykať
„Cenzurovať je pohodlnejšie než premýšľať, nariadiť je pohodlnejšie ako presvedčiť a kádrovo je pohodlnejšie ako vecne oponovať. Vedeli to už súdruhovia, a sme tam jednou nohou zase. Prichádza to krôčik za krôčikom. A najhoršie na tom je, že to zase začíname prijímať ako štandard. Mocní a vplyvní si život opäť uľahčujú cenzúrou, s rozhodnutím o kádrovaním, len to má trochu iné podoby ako v minulosti – zasa však smeruje k vyššej dokonalosti. Tak napríklad súdruhovia to všetko pokojne vystavovali a mali v zákonoch (teda boli predvídateľné), zatiaľ čo dnes sa to maskuje a tvrdia, že nič z toho sa nedeje – avšak podstata je úplne rovnaká. Spolieha sa súčasne na to, že to tým vplyvným dovolíme. Prečo by sme im to nedovolili?„, napísala Hamplová na začiatku svojho príspevku na blogu portálu Aktuálně.
Podľa jej slov české verejné prostredie ustupuje veľký spoločnostiam, ale aj mocným sociálnym sieťam a médiám.
„Navyše všetci v tejto rýchlej dobe bojujeme s časom, takže prečo ho strácať nejakými šľachetnými aktivitami, pretože „to aj tak nemá cenu„– koľkokrát som ja už túto vetu v posledných rokoch počula! A keď sa nejaká aktivita vyskytne, robí sa to za peniaze ako džob (pozri chvíľkari). Tak prečo by sme radšej nedržali ústa a krok?„, pýta sa advokátka a dodáva: „Skrátka moc a vplyv sa dostáva opäť do rúk drzých skupín, ktoré držia v rukách, čo si prečítame, čo sa dozvieme, čo bude odstránené a čo bude milostivo ponechané vo verejnej sfére, teda obraz sveta okolo nás je nimi „cenzurovane„ vytváraný, a jeho objektívny stav veľmi modifikovaný. Ako kedysi, keď ste si pustili televíziu. Čítali sme medzi riadkami, a už čítame zase.„
O Európskej únii
Jana Hamplová v súvislosti s Európskou úniou poukazuje na pomalé ukrajovanie slobody príkazmi „zhora„. Vďaka tomu vraj prestávame byť na našom území svojimi pánmi.
Slobodu ľudí tú ukrajujú čoraz početnejšie príkazy zhora, ktoré svojimi zložitosťami obmedzujú najmä drobné slobodné podnikanie, ktoré je zväzovanie do šialených administratív a evidencií všetkého (aby boli asi radšej kolosy – spomínate na objav socialistického bloku – koncerny?), komplikované je slobodné vyjadrovanie, v ktorom už za chvíľu budú aj zakázané slová (zrejme najhorúcejšími adeptmi sú prídavné mená „čierny„ a biely „– môjho priateľa tento týždeň FB zablokoval na mesiac za použitie názvu obchodného centra Čierny most), a pozornosť od dôležitých tém (pandémia, migrácia) je odvádzaná smerom ku rodovej vyváženosti, postavenej niekedy až na hlavu, a k desiatkam pohlaví, ktoré nikto nikdy nevidel,“ uviedla advokátka.
„Na svojom území pomaly prestávame byť svojimi pánmi,„ dodala.
„Kam sa hrabú socialistickí cenzori„
„Takže si to zhrňme – máme tu jedno veľké poľnohospodárske JRD (EÚ), kde malý roľník (Česká republika), si nemôže vôbec robiť, čo chce, na svojich poliach (o úplne malých roľníkoch ani neuvažujem). Máme tu svoje územie, o ktorom si vraj ale tiež nemôžeme rozhodovať sami, a musíme tu ubytovať toho, kto si dupne, a dokonca ho musíme živiť, ak sa mu nechce až tak pracovať. A EÚ, a dokonca aj jedna kancelárka odvedľa, si nám vraj môže diktovať. Niekto iný zase (často nejaký anonym) rozhoduje, čo budeme čítať a vidieť v správach a na sieťach, a dokonca reguluje aj to, čo my sami si chceme oznamovať vo verejnom priestore – pretože on vie najlepšie, čo by to malo byť (a ničím poctivým sa živiť nevie). Kam sa hrabú cenzori za socializmu!„, vyhlásila vo svojom blogu Jána Hamplová.
Podľa jej názoru dnes vyžaduje veľkú odvahu mať názor, podobne ako tomu bolo za čias socializmu.
„A opäť sú tu aj zakázané mená, ktoré nesmú publikovať a organizovať autogramiády. Takí novodobí disidenti. Len ich ešte nezatvárame,“ dodáva k téme slobodnej výmeny názorov advokátka.
Najviac demokratické sú údajne štáty, ktoré sú označované za postsocialistické. Dôvodom vraj je skúsenosť ich národov s cenzúrou, kádrovaním a nariaďovaním hlúposti.
„Už dlhšiu dobu preto tvrdím, že najviac demokratické sú zatiaľ postsocialistické štáty. Pretože my naozaj vieme, čo to cenzúra, kádrovanie a trápne nariaďovanie stupidity je. A že EÚ nás tlačí do novodobého socializmu, len s inou tvárou, je už tiež celkom zreteľné. A nemali by sme to pripustiť. Aj kvôli maličkostiam. Trebárs voľbe MISS. Súdruhovia tiež kedysi zrušili práve voľbu MISS (ako symbol), pretože jednak nemohli ustrážiť, že najkrajšie dievča bude členka SSM, ale hlavne preto, že MISS predsa bola „kapitalistická“ súťaž. Dnes sa v našej Európe bojíme zvoliť kráľovnou krásy belošku, a vďaka tlaku rôznych zahalených etník rušíme aj tradičné promenády v plavkách, lebo to vraj nie je žien dôstojné. Hlúposť. Ony by svoje ladné krivky rady ukázali, a zažili potlesk svojej kráse – to len my im vnucujeme iný názor,“ uviedla advokátka.
Podľa jej slov sa nachádzame na zlomovom bode histórie.
„Skrátka lámu sa dnes ľady. (…) sme jednou nohou opäť v socializme. Direktívnom, cenzurujúcom, kádrujúcom, a dokonca umožňujúcom žiarivú kariéru aj hlupákom. A na to môže doplatiť celá EÚ, a s ňou aj naša Česká republika. Preto by sme k tým voľbám jednoducho mali zase raz ísť. Aby sme sa nečudovali ešte viac, než sa čudujeme už teraz – čo všetko je zase možné. Rozumné kraje a pár rozumných senátorov je celkom dobrá vec. A je to v našich rukách. Zatiaľ. Tak tým nepohŕdaj. Aby nám to zase raz nezobrali,“ uzavrela Jana Zwyrtek Hamplová svoj príspevok.
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
9.7°C
Utorok 
Štvrtok 
2.7°C
7.3°C
6.2°C
FOTO DŇA
