Politika „našich ľudí“ pokračuje naďalej

Dnešné vládne strany na čele s Igorom Matovičom, v čase keď ešte “dreli” v opozičných laviciach, ostro kritizovali SMERácku vládu za ich údajnú politiku “našich ľudí.” Nepáčilo sa im, že vláda SMERu vraj dosadzovala na popredné verejné funkcie sebe blízkych ľudí – svojich kamarátov, spolužiakov, rodinu, politických kolegov atď.

“Matovičovci” pred voľbami 2020 sľubovali, že oni ukončia politiku “našich ľudí” a odpolitizujú verejné funkcie. Po ich takmer ročnom vládnutí sa však ukazuje, že robia presný opak toho, čo sľubovali a skôr nasledujú praktiky bývalej vlády, ktorú tak vehementne kritizovali.

Na pripomenutie niektoré nominácie “našich ľudí”:

Hovorkyňou ministerstva vnútra sa stala Barbara Túrosová, ktorá je priateľkou ministra obrany Jaroslava Naďa. Pritom tieto dve ministerstvá má v portfóliu premiérova strana OĽaNO.

Ďalšou „rodinkárskou“ nomináciou sa stal post šéfa slovenskej informačnej služby. Je ním Vladimír Pčolinský, ktorý je bratom poslanca Petra Pčolinského z vládnej strany Sme rodina.

Napriek tomu, že vláda deklaruje aj vo vládnom programovom vyhlásení, že bude dosadzovať do rôznych štátnych funkcií odborníkov na základe ich schopností a cez transparentné výberové konania a skončia s politikou „našich ľudí“, vládna strana SaS bez mihnutia oka dosadila za predsedu hlavného banského úradu Bohumíra Zvrškovca, ktorý bol okresným šéfom SaS – teda je tam jasné stranícke prepojenie.

Minister obrany, Jaroslav Naď (nominant OĽaNO) zas zamestnal u seba na ministerstve Ľubomíra Galka, ktorý bol v minulosti taktiež ministrom obrany a bol odvolaný kvôli kauze odpočúvania novinárov. Naď sa s Galkom pozná už dlhodobo a nejaký čas pôsobil na jeho ministerstve.

Zrejme najväčšie čistky sa odohrali na okresných úradoch. Všetkých prednostov okresných úradov si dosadila strana OĽaNO.

Tento týždeň sme sa zas dozvedeli, že z postu generálneho riaditeľa košického ústavu srdcovo-cievnych chorôb (VSÚCH) bol odvolaný špičkový lekár František Sabol. Minister Krajčí (OĽaNO) namiesto neho dosadil do funkcie hutníka Antona Juru.

Čo je však najhoršie, vláda Igora Matoviča, resp. jeho vládni poslanci dosadili “svojho človeka” aj na post špeciálneho prokurátora. V piatok bol v parlamente za špeciálneho prokurátora zvolený advokát Daniel Lipšic.

Lipšic mal byť generálny prokurátor – nevydalo

Poďme ale po poriadku. Aj keď to vláda nechce priznať, Lipšic mal byť podľa kuloárnych informácií pôvodne zvolený za generálneho prokurátora. Vláda zrejme na tento účel dokonca prijala zákon (aj keď to popiera), ktorý zľudovel ako “Lex Lipšic.” Išlo o to, že na generálneho a špeciálneho prokurátora po novom mohli kandidovať nielen prokurátori ako tomu bolo dovtedy, ale už aj sudcovia a advokáti.

Údajná snaha dosadiť Lipšica na generálneho prokurátora však nakoniec nevyšla. Vytvoril sa silný verejný odpor a čo je najdôležitejšie, proti Lipšicovi sa postavila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá aj keď nepriamo, no dala Lipšicovi najavo, že ho ako prezidentka na tento post nemusí vymenovať. Daniel Lipšic zrejme preto nakoniec na generálneho prokurátora nekandidoval.

Nasledoval plán Bé

Keďže plán A nevyšiel, na rade bol plán B. Na rade bola voľba špeciálneho prokurátora, kde už nie je potrebné následné vymenovanie prezidentkou.

Naskytol sa však ďalší problém. Kandidáti na špeciálneho prokurátora musia totiž prejsť bezpečnostnou previerkou, o ktorú však Lipšic ako advokát nemohol požiadať.

Našťastie, Lipšicov kamarát a sused Milan Krajniak – minister práce, “náhodou” potreboval v tom čase zamestnať na ministerstve právneho poradcu a “náhodou” si vybral Lipšica, a preto NBÚ požiadal o bezpečnostnú previerku pre Lipšica, ktorá trvala prekvapivo len 2 mesiace.

Lipšic bol teda zachránený a mohol kandidovať na špeciálneho prokurátora. Na verejnom vypočúvaní objektívne povedané, nebol najlepším kandidátom, no napriek tomu bol na túto dôležitú funkciu 79-timi vládnymi poslancami zvolený.

Lipšica diskvalifikuje politická minulosť

Najväčším hendikepom Daniela Lipšica je jeho politická minulosť. Lipšicova prvá politická zastávka bola Kresťansko-demokratické hnutie (KDH). To ho už v roku 1998, kedy sa moci chopil Dzurindizmus, nominovalo za vedúceho úradu Ministerstva spravodlivosti, kde pôsobil do roku 2002.

V rokoch 2002 až 2006 bol Lipšic ministrom spravodlivosti. Po štvorročnej prestávke v opozícii sa Lipšic dostal opäť do vlády v roku 2010, kedy sa stal ministrom vnútra. Vo vláde bol teda aj so stranou SaS. Richard Sulík bol predsedom parlamentu. Lipšicova funkcia bola predčasne skončená po tom, čo v roku 2012 padla Radičovej vláda.

V tom istom roku Lipšic vystúpil z KDH a následne spoločne s Janou Žitňanskou (ktorá je dnes poslankyňou za stranu Za ľudí) založil vlastnú stranu, ktorá niesla názov NOVA väčšina. Tá sa však podľa prieskumov verejnej mienky pohybovala pod hranicou zvoliteľnosti. Lipšic sa preto pred voľbami 2016 dohodol s vtedajším opozičným politikom Igorom Matovičom a strana NOVA šla do volieb spoločne so stranou OĽaNO. Matovič s Lipšicom de facto vytvorili jednu stranu, ktorá sa oficiálne nazývala OĽaNO – NOVA.

Daniel Lipšic a súčasný premiér Igor Matovič boli teda stranícki kolegovia, ktorí spoločne brojili proti vtedajšej vláde Roberta Fica.

Nový špeciálny prokurátor Daniel Lipšic však nemá prepojenie len na premiéra Igora Matoviča. Ako už bolo vyššie spomenuté, Lipšicovi s bezpečnostnou previerkou pomohol jeho sused a kamarát Milan Krajniak, ktorý je v súčasnosti ministrom práce. Krajniak bol v rokoch 2010 až 2012 Lipšicovým poradcom na ministerstve vnútra.

Krajniak sa v januári 2012 vzdal svojej funkcie, keďže po prepuknutí kauzy Gorila mal údajne patriť medzi členov prezídia FNM, ktorí vraj hlasovali podľa požiadaviek Penty.

Zaujímavým faktom je tiež to, že dnešné, povedzme bezpečnostné a vyšetrovacie zložky majú v rukách bývalí politici KDH. A to konkrétne Vladimír Pčolinský, ktorý je riaditeľom SIS, generálny prokurátor Maroš Žilinka a po novom už aj Daniel Lipšic, ktorý sa stal špeciálnym prokurátorom. Zaujímavosťou je tiež to, že súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka pôsobil 2 roky ako štátny tajomník na ministerstve vnútra pod vedením Daniela Lipšica.

Zhrnuté podčiarknuté, Lipšic má prepojenia na všetky súčasné koaličné strany. Bol koaličným partnerom strany SaS Richarda Sulíka počas Radičovej vlády, bol stranícky kolega súčasného premiéra Igora Matoviča, je kamarátom a susedom ministra práce Krajniaka zo strany Sme rodina, ktorý svojho času pôsobil ako poradca Lipšica na ministerstve vnútra a cez svoju bývalú kolegyňu Janu Žitňanskú má prepojenie aj na stranu Za ľudí. Lipšic navyše ako advokát zastupoval aj zakladujúceho člena strany Za ľudi Andreja Kisku.

Daniel Lipšic je teda absolútne nevhodný špeciálny prokurátor. Vláda Igora Matoviča sľubovala prinavrátiť dôveru ľudi v prokuráturu, no voľbou Daniela Lipšica sa im podaril presný opak.

Kriminalizácia opozície a zametanie vládnych káuz pod koberec?

Kým pri “nárekoch” strany SMER-SD o tom, že ich bývalí nominanti, dnes sediaci za mrežami, sú politickí väzni, sa mnohí ľudia na Slovensku len pousmiali, po zvolení Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora už tvrdenia o politických väzňoch naberajú realistickejšie kontúry. Lipšic bol totiž v minulosti politickým oponentom strany SMER, čo samozrejme nutne znamená, že špeciálna prokuratúra pri prípadných ďalších obvineniach nominantov bývalej vlády nebude budiť dojem spravodlivosti, ale skôr pomsty.

Daniel Lipšic však odmieta účelové stíhania dnešnej opozície na politickú objednávku a dokonca hovorí, že v prípade svojich bývalých politických oponentov sa sám namietne zo zaujatosti.

Veľkým otáznikom nie je len to, koho bude Lipšicova špeciálna prokuratúra trestne stíhať, ale najmä to, koho trestne nestíhať nebude, respektíve pred kým alebo pred čím by si prípadne zatvárala oči.

Vzhľadom na Lipšicove politické prepojenia s vládnymi predstaviteľmi existuje konflikt záujmov, ktorý by mohol teoreticky vyústiť do situácie, že by prípadné zlodejiny a korupciu súčasnej vlády kryl a nekonal by tak, ako by konal voči ich politickým oponentom.

Každopádne, nechajme sa prekvapiť. Možno Lipšic práve kvôli svojmu evidentnému prepojeniu na vládnych politikov bude chcieť slovenskej verejnosti dokázať, že ho vláda nedrží na špagátiku a nakoniec z neho bude skutočne nezávislý špeciálny prokurátor, ktorému nebude robiť problém trestne stíhať aj vládnych politikov za prípadné korupčné kauzy. Dobrá rada na začiatok – mohol by sa pozrieť na podivný nákup antigénových testov od istej trnavskej firmičky.

Samuel Gdovin