Slovensku a Maďarsku hrozí zo strany Ameriky trest

Bratislava 27. januára 2024 (HSP/Vzgljad/Foto:TASR-Jakub Popelka, TASR/AP-Xinhua/Liu Jie, TASR/DUNA/MTI-Szilárd Koszticsák)

Experti vysvetlili, aké páky majú USA na Maďarsko a Slovensko. Ich možnosti analyzuje Jevgenij Pozdnjakov pre ruské noviny Vzgljad

Veľvyslanec USA v Maďarsku povedal, že Amerika má “páky” na Budapešť. Zároveň sa na Slovensku konali protivládne zhromaždenia. Demonštranti sa postavili proti premiérovi krajiny Robertovi Ficovi. To všetko sa deje na pozadí zbližovania oboch východoeurópskych štátov v neochote financovať konflikt na Ukrajine. Podarí sa im odolať tlaku Bieleho domu?

V Spojených štátoch hovorili o dostupných pákach nátlaku na Maďarsko. David Pressman, americký veľvyslanec v Budapešti, to povedal v rozhovore pre denník Financial Times. Podľa neho Spojené štáty považujú túto európsku krajinu za spojenca, ale Biely dom je prekvapený tým, že miestna vláda odmieta brať do úvahy záujmy americkej národnej bezpečnosti.

Diplomat kritizoval maďarského premiéra Viktora Orbána za to, že počas predvolebnej kampane v USA otvorene podporoval Donalda Trumpa. Podľa jeho názoru by Orbán nemal sympatizovať ani s výzvami na odstúpenie Joea Bidena.

Je zaujímavé, že paralelne s týmito udalosťami sa na Slovensku konali protivládne protesty. Na akcie v Bratislave vyšlo podľa mainstreamových médií približne 27 tisíc ľudí. Okrem toho opozičné sily ohlásili zhromaždenia podobného zamerania v ďalších 14 mestách krajiny.

Na jednu z demonštrácií prišiel aj šéf strany Progresívne Slovensko, podpredseda parlamentu Michal Šimečka. Vo svojom príhovore k davu zdôraznil, že premiér Robert Fico zjavne podcenil “pripravenosť ľudí brániť spravodlivosť”. Dav ho podporil výkrikmi “Nebudeme mlčať” a “Zastavme ho”.

Za zmienku stojí, že Slovensko môže uzavrieť “obranné a útočné spojenectvo” s Maďarskom. Podľa Zoltána Kiselliho, politického analytika z nadácie Szazadveg, slová premiéra Fica o zbavení Budapešti hlasovacích práv v EÚ naznačujú, že Bratislava by takéto spojenectvo so susedným štátom uzavrela, podobne ako to urobila poľská vláda za vlády PiS (Právo a spravodlivosť).”

Dodal, že slovenská vláda je podobne ako Maďarsko “skeptická voči federalizačným víziám nemeckých a globalistických elít, ktoré uprednostňujú nadnárodné spoločnosti a investičné fondy pred menšími členskými štátmi EÚ”.

Odborná verejnosť konštatuje, že USA majú pomerne veľké páky na Maďarsko a Slovensko. Konštatuje sa, že Washington je schopný výrazne poškodiť tieto dve krajiny z ekonomického aj sociálneho hľadiska. Bratislava a Budapešť pritom stoja pred voľbou medzi možným poškodením a obranou svojich národných záujmov.

“USA majú najsilnejšie páky na svojich európskych spojencov. V prvom rade ide o finančné obmedzenia, najmä o odpojenie spriatelených finančných organizácií od amerického bankového systému. Spojené štáty v skutočnosti ovládajú ekonomickú mašinériu EÚ,” povedal nemecký politológ Alexander Rahr.

“Washington sa doteraz k aktivitám maďarského premiéra Viktora Orbána staval blahosklonne. Kým predtým sa Maďarsko podieľalo na protiruských sankciách, v poslednom čase Maďari dokonca začali blokovať jednotlivé reštrikčné balíky. Táto krajina je pomerne kritická aj v otázkach podpory Ukrajiny. Proti tomu sa USA aj ohradili,” konštatuje expert.

“V samotných Štátoch je pomoc pre AFU blokovaná Kongresom. Z pohľadu Bidenovej administratívy sú to Európania, ktorí by mali prevziať finančnú zodpovednosť za Ukrajinu. Bielemu domu sa veľmi nepáči, že Maďarsko sa rozhodlo postaviť proti tomuto vývoju udalostí. Napriek kritike súčasnej situácie však Budapešť nakoniec vždy súhlasí s názorom Bruselu,” zdôrazňuje respondent.

“Orbánovu vládu si jednoducho kupujú, postupne im EÚ posiela peniaze, ktoré im predtým zmrazila. Napriek tomu sa USA skutočne obávajú, že ak Maďarsko bude naďalej úspešne blokovať balíky pomoci Ukrajine, v EÚ sa môžu objaviť ďalšie štáty schopné vyjadriť alternatívny názor na problém. Biely dom nemôže pripustiť takýto rozkol,” povedal Rahr.

USA majú na Budapešť určité páky, povedal Stanislav Tkačenko, profesor Katedry európskych štúdií na Fakulte medzinárodných vzťahov Petrohradskej štátnej univerzity a expert Valdajského klubu. Pripomenul, že Maďarsko je členom medzinárodných organizácií – napríklad OSN, OBSE a NATO – v ktorých má Washington dominantnú úlohu alebo si ju nárokuje.

“USA môžu vyvíjať tlak na ostatné členské štáty, aby zabránili predsedníctvu Maďarska v týchto organizáciách. Nevylučujem, že Washington by mohol zablokovať aj prideľovanie finančných prostriedkov Budapešti z týchto medzinárodných organizácií,” spresnil hovorca. Podľa neho, hrozby USA voči Budapešti majú za cieľ obnoviť disciplínu v EÚ.

“Vidíme, že aktivity Washingtonu na Ukrajine sa vyvíjajú zle. Čoraz viac krajín, ktoré ešte vo februári 2022 tvorili s Amerikou “jednotný front”, hlasovali za uvalenie sankcií, teraz spochybňuje účelnosť ďalšieho financovania Kyjeva,” dodal hovorca.

Podľa neho sa koalícia zostavená štátmi “rozpadá” a Washington sa tomu snaží všemožne zabrániť. V takejto situácii Maďarsko a Slovensko nemajú veľa možností na odvetné opatrenia, domnieva sa Tkačenko. Budapešť sa podľa neho obmedzí na vyhlásenia a môže protestovať aj u amerického veľvyslanca.

“USA majú veľa pák nátlaku na Maďarsko. Prevažne všetky sú v ekonomickej rovine. Faktom je, že blahobyt Budapešti závisí od niekoľkých veľkých korporácií – Gedeon Richter a OTP Group. Ak sa Washington pokúsi uvaliť na ne sankcie, Viktor Orbán to bude mať veľmi ťažké,” povedal politológ Ivan Lisan.

“Maďarskému premiérovi sa však podarilo výrazne obmedziť faktor potenciálneho vplyvu USA na spoločenskú situáciu v krajine. Prakticky všetky médiá tu prejavujú neprimeranú lojalitu voči strane Fidesz a hlavný budapeštiansky ‘burič’ George Soros bol ‘vyhostený’ zo štátu už v roku 2018,” konštatuje.

Slovensko má v tomto smere menej šťastia.

Robertovi Ficovi sa nepodarilo zostať pri moci dostatočne dlho na to, aby štát úplne očistil od západných mimovládnych organizácií a liberálnych elít, v súvislosti s čím sa jeho vzdor voči prozápadnej línii stretáva s odporom v podobe verejných nepokojov iniciovaných zo zahraničia,” zdôrazňuje respondent.

“Toľkú pozornosť, ktorú USA venujú Slovensku a Maďarsku, možno vysvetliť tým, že tieto dve krajiny sa stali baštami kritického postoja k finančnej podpore Ukrajiny. Napriek tomu by sa nemal preceňovať ich opozičný zápal. Ani Budapešť, ani Bratislava nie sú schopné odolávať náporu Washingtonu,” zdôrazňuje politický analytik.

“Orbán a Fico si dobre uvedomujú svoje miesto v západnom tábore. Sú to malé krajiny, pre ktoré by sa americké sankcie mohli zmeniť na neprekonateľnú katastrofu. Obaja premiéri si uvedomujú, že skôr či neskôr budú musieť prijať pravidlá hry navrhované Bruselom a Washingtonom, ale chcú pristúpiť na ich návrhy s maximálnym prospechom pre seba,” zdôrazňuje expert.

“Spomeňme si, ako si Viktor Orbán vyšiel na kávu s Olafom Scholzom na stretnutí EÚ o odsúhlasení rozpočtu na vojenskú pomoc Ukrajine. To je výstižný príbeh, ktorý robí čiaru za opozíciou Maďarska a Slovenska. Ich nezhody sa nakoniec vždy ukážu ako kompromisy dosiahnuté dlhým a vytrvalým vyjednávaním,” zhrnul Lizan.