Slovenskí žiaci sa v globálnych kompetenciách v testovaní PISA umiestnili v nadpriemere

Bratislava 22. októbra 2020 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Slovenskí žiaci sa v globálnych kompetenciách umiestnili v jemnom nadpriemere. Vyplýva to z medzinárodného testovania Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) PISA 2018. Ako informovalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR, medzi skúmané oblasti boli prvýkrát zaradené aj globálne kompetencie

Meranie skúmalo povedomie žiakov v environmentálnych, sociálnych či kultúrnych témach, akými sú chudoba, migrácia, klimatická zmena, stereotypy či medzinárodné konflikty. Tiež zisťovali, ako sú žiaci informovaní o rôznych témach, či ich preberajú v škole, či o nich diskutujú a či dokážu informácie z tejto oblasti kriticky vyhodnocovať

Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská priblížila, že do merania sa zapojili 15-roční žiaci z celkovo 66 krajín sveta. Na hodnotení globálnych kompetencií v podobe kognitívneho testu sa v cykle PISA 2018 zúčastnili žiaci z 27 krajín sveta vrátane Slovenska. Študenti z 39 krajín vyplnili iba dotazníkovú časť. Na oboch častiach testovania globálnych kompetencií sa zúčastnilo 11 krajín OECD, a to Čile, Grécko, Izrael, Kanada, Kolumbia, Kórea, Litva, Lotyšsko, Spojené kráľovstvo – Škótsko, Španielsko a Slovensko. V testovaní sa slovenskí žiaci ocitli nad priemerom krajín OECD. Získali 486 bodov oproti priemeru 474. V testovaní obstáli najmä gymnázia, menej uspokojivé výsledky mali stredné odborné školy.

Slovenskí žiaci sú s témami podľa merania dobre oboznámení

Slovenskí žiaci sú s témami ako sú klimatické zmeny, migrácia, hlad a podvýživa, príčiny chudoby či rovnosť mužov a žien v rôznych častiach sveta podľa merania dobre oboznámení. Vyše 20 percent z nich uviedlo, že tieto témy poznajú a dokážu ich celkom dobre vysvetliť a takmer polovica žiakov tvrdila, že by tieto témy mohli vo všeobecnosti vysvetliť. Témy, pri ktorých žiaci vybrali možnosť, že o nich nikdy nepočuli alebo počuli, ale nevedeli by ich vysvetliť, sú globálne zdravie a klimatické zmeny a globálne otepľovanie.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) podotkol, že je potrebné si uvedomiť, že žiaci v školách spomínané pojmy už počuli často, no nevedia s nimi narábať, vytvárať súvislosti či kriticky spracovať získané informácie. „Ak chceme dosiahnuť lepší výsledok, musíme sa zamerať aj na zmenu cieľov vzdelávania, zmenu vyučovacieho štýlu a podporu metód výučby, ktoré vedú žiakov k narábaniu s informáciami, prepájaniu poznatkov, vytváraniu súvislostí a kritickému mysleniu,“ priblížil Gröhling. Ministerstvo zároveň pracuje na rozsiahlom programe na podporu zmeny vzdelávacieho štýlu učiteľov.

Podľa riaditeľky Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) Miroslavy Hapalovej je pre osvojenie si globálnych kompetencií dôležité okrem nastavenia obsahu vzdelávania aj spôsob, akým sa o týchto témach žiaci učia. Vysvetlila, že je nutné zmeniť stratégie výučby, vytvoriť priestor na diskusie so žiakmi a riešenie problémových úloh s prepojením na reálny život. Hapalová dodala, že na ŠPÚ momentálne pracujú na zmenách v štátnych vzdelávacích programoch, ktoré majú na školách vytvoriť priestor pre učenie sa v súvislostiach a do hĺbky aj o aktuálnych problémoch formou integrácie obsahov predmetov z jednej alebo viacerých vzdelávacích oblastí.

„Viaceré z týchto tém je zároveň možné vnášať do škôl aj nepriamo, ich zahrnutím do celkovej kultúry na školách a spoločnými aktivitami, napríklad v oblasti znižovania odpadu, či angažovania žiakov a učiteľov do prosociálnych aktivít formou zbierok,“ objasnila. Doplnila, že ide o efektívny spôsob, ako žiakov s týmito témami teoreticky oboznámiť a podnietiť u nich rozvoj globálnych kompetencií a s nimi súvisiacich hodnôt.