Slovenskí mlynári a pekári sú po tohtoročnej žatve sebestační v dodávkach múky

BRATISLAVA 20. septembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)

Aj napriek priemernej úrode hustosiatych obilnín a repky sú slovenskí mlynári a pekári po tohtoročnej žatve sebestační v dodávkach múky. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) o tom informovala v piatok na tlačovej besede

Vplyv počasia počas posledných troch rokov potvrdil, že je nevyhnutné bezodkladne riešiť riadenie rizík v poľnohospodárstve, a to zo strany poľnohospodárov a aj zo strany štátnych orgánov. “Podľa našich monitoringov, ktoré realizujeme každoročne v 38 regionálnych štruktúrach, stáva sa pravidlom, že každý rok je takmer 10 % poľnohospodárskej pôdy postihnutých okolnosťami, ktoré poľnohospodári nevedia ovplyvniť,” konštatoval predseda komory Emil Macho.

Ako ďalej Macho uviedol, skoro 200 tisíc hektárov pôdy je pod vplyvom skutočností, ktoré sa nedajú ovplyvniť. K týmto okolnostiam patria nepriaznivé počasie, požiar alebo poškodenie premnoženou poľovnou zverou. “Chceme komplexné, racionálne a dlhodobo udržateľné riešenie, tým riešením je rizikový fond,” uviedol predseda SPPK. Poľnohospodári sú podľa neho pripravení prispievať do tohto fondu. Peniaze by sa mali na základe stanovených pravidiel rozdeľovať tým subjektom, ktoré sú postihnuté okolnosťami, ktoré nevedia ovplyvniť.

“Obilia je pomerne dosť, ale kvalita v regiónoch je vzhľadom na poveternostné podmienky veľmi rôzna,” povedala predsedníčka Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová. Mlyny majú v súčasnosti podľa nej dostatočné zásoby obilia z minulého roka. “Predpokladáme, že cena múky nepôjde dole, ak áno, budú to len malé percentá,” dodala Lopúchová.

Klesajúce výmery sladovníckeho jačmeňa sú jednou z hlavných výziev slovenského sladovníckeho priemyslu súčasnosti. “Potrebujeme vytvoriť nárazníkovú zónu pre pestovateľov, ktorí nedopracujú sladovnícku kvalitu jačmeňa a majú veľmi veľké riziko rozdielu v prémiovej cene a cene kŕmneho jačmeňa,” uviedol člen predstavenstva SPPK a zástupca Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Tomáš Ševčík. Ako konštatoval, nemôže to niesť na svojich pleciach len spracovateľ, ale je nutné pozrieť sa na to, či je to možné zastrešiť aj zo strany ministerstva a štátu.

Ako informoval Macho, živočíšna výroba a špeciálna rastlinná výroba by mali byť dva segmenty, ktoré treba dlhodobo a veľmi intenzívne podporovať. “V roku 2020 je nutné podporu nastavovať na tieto segmenty, ktoré na seba viažu zamestnanosť a efektivitu tržby,” povedal predseda komory. Zelená nafta je podľa neho prvý krok k efektívnemu rozdeľovaniu štátnych a európskych zdrojov. “Nedá mi však nepovedať, že zelená nafta nie je všeliek pre slovenské poľnohospodárstvo, na Slovensku by sme mali dlhodobo prijímať nástroje, aby sme motivovali poľnohospodárov a vytvárali im vhodné podmienky,” uzavrel Macho.