Slovenskí egyptológovia z poľsko-slovenskej archeologickej misie v Egypte urobili pozoruhodný objav

Bratislava 7. septembra 2019 (SITA/HSP/Foto:Pxhere)

Slovenskí egyptológovia z poľsko-slovenskej archeologickej misie na egyptskom Tell el-Retábí urobili pozoruhodný objav. Pri výskume hradby pevnosti z doby faraóna Ramesseho III odkryli tento týždeň zvláštnu štruktúru. Ide o obdobie spadajúce 13. -12. storočia pred Kristom. Agentúru SITA o tom tlačovou správou informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková

„Pozostáva z pásu hlinenej maltoviny širokého necelé dva metre a hrubého asi dvadsať centimetrov. Tiahne sa pozdĺž vnútornej strany hradby, s odstupom tiež asi dva metre. Maltovina je vo vnútri vystužená vrstvou nepravidelných zelenkastých nepálených tehál,“ povedal Jozef Hudec z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied.

Hradba Ramesseho III z 20. dynastie bola postavená na pieskom zaviatej priekope z obdobia 19. dynastie. Archeológovia sa sami presvedčili, že chodiť po naviatom piesku je veľmi namáhavé. Predpokladajú preto, že objavená štruktúra je zvyškom prepravnej cesty, po ktorej egyptskí robotníci a vojaci roznášali, či rozvážali stavebný materiál – nepálené tehly či surovice.

Doprava v starovekom Egypte býva spájaná s riekou Níl a plavbou. Lode najrôznejšieho druhu figurujú nielen na reliéfoch v chrámoch a hrobkách či v textoch, ale aj v archeologických prameňoch. O pozemnej preprave sa vie menej a je k nej aj menej nálezov.

„Jedným z najznámejších je cesta, po ktorej sa na konci Starej ríše (24. – 23. storočie pred Kristom) dopravoval kameň z Džebel Katrání k fajjúmskemu jazeru Moeris. Cesta bola postavená zo skamenených kmeňov stromov a mala šírku okolo dvoch metrov,“ povedal Hudec.

Konštrukčne aj časovo bližšie k retábskej ceste mal prieťah, resp. šmykľavka popri druhom katarakte v Mirgisse (dnešný Sudán) z 19. – 15. storočia pred Kristom. Súčasťou asi štyri metre širokej konštrukcie boli okrem dreva tiež tehly a blatová malta. Na nej zanechali stopy aj drevené sanice, na ktorých zvykli ťahať náklad. Takéto stopy sa však nezistili na Tell el-Retábí. Odborníci preto predpokladajú, že cestu nevyužívali na ťahanie nákladu, ale tehly po nej nosili pešo robotníci a vojaci spôsobom, ktorý bol v dobe Ramesseho III. známy už viac ako tisíc rokov – teda na závesnej tyči na šiji. Výskum na Tell el-Retábí pokračuje do 29. septembra 2019.

Slovenskí egyptológovia, archeológovia a ďalší odborníci sa podieľajú na interdisciplinárnom výskume lokality Tell el-Retábí v Egypte už od roku 2007. Od roku 2013 prebieha spoločný poľsko-slovenský archeologický výskum v spolupráci Nadácie Aigyptos a Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied za slovenskú stranu a Archeologického ústavu Varšavskej univerzity a Poľského centra stredomorskej archeológie za poľskú stranu.