Môj profil 
Predplatné
Bratislava 27. november (TASR) – Slovenská atlantická komisia (SAC) si pripomína 20. výročie svojho vzniku. Bývalý veľvyslanec SR v USA Martin Bútora ju označil za jedinečný jav na slovenskej scéne. Výsledky jej práce sú podľa neho dôkazom, že s nasadením, tvrdou prácou a schopnosťou spájať kľúčové osobnosti medzinárodnej a bezpečnostnej politiky, ekonomiky a akademického sveta, môže aj malá krajina vo svete niečo znamenať.
Tím Slovenskej atlantickej komisie má dnes viac ako 30 ľudí, ktorí vedú 60 projektov v 18 krajinách. Pred 20 rokmi, keď organizáciu založila skupina diplomatov novo sa formujúcej krajiny, bola jej agenda priamočiarejšia – hlavným cieľom bola podpora integračných ambícií Slovenska. "SAC prešla podobne dramatickým vývojom ako Slovenská republika. Na začiatku bolo ujasňovanie si toho, kam chceme patriť, aké sú naše národné, občianske, štátne, bezpečnostné a zahraničnopolitické záujmy," poznamenal Bútora.
Prelom nastal v roku 2005, keď SAC pod vedením študenta medzinárodných vzťahov Róberta Vassa zorganizovala v Bratislave prvú bezpečnostnú konferenciu GLOBSEC, ktorou sa zapísala v globálnej zahraničnopolitickej a bezpečnostnej komunite. "Prvý ročník GLOBSECu zorganizovali štyria či piati študenti pre približne 150 hostí," spomína Vass, ktorý je dnes generálny tajomník SAC.
GLOBSEC sa odvtedy pretransformoval na podujatie, ktoré veterán americkej zahraničnej politiky Zbigniew Brzezinski nazval "globálnou operáciou". Konferencia priláka každý rok viac ako 800 účastníkov z vyše 60 krajín. "GLOBSEC nastavuje zlatý štandard," hovorí Damon Wilson z Atlantickej rady Spojených štátov. "Slovenská atlantická komisia hrala veľmi dôležitú úlohu v procese, ktorý dostal Slovensko na súčasnú geostrategickú a geopolitickú pozíciu," hovorí podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
SAC vždy zdôrazňovala dôležitosť stredoeurópskej dimenzie vo svojej činnosti v úsilí posunúť región z periférie formovania európskej politiky do centra diania, na miesta, kde sa vytvárajú a prijímajú rozhodnutia.
Rozširujúci sa záber aktivít viedol SAC k založeniu vlastného analytického centra s názvom Inštitút pre stredoeurópsku politiku (CEPI), ktorého štúdie a odporúčania v oblasti bezpečnostnej spolupráce boli adoptované vládami krajín strednej Európy. SAC tiež vytvorila sesterskú organizáciu Centrum pre európske záležitosti (CEA), ktorá sa zaoberá najmä európskou a ekonomickou agendou, a spolu s partnerskou mimovládnou organizáciou Bruegel organizuje ekonomický summit v Bruseli.
Tím SAC tvoria mladí ľudia, jeho priemerný vek je menej ako 30 rokov. "Myslím, že tajomstvo ich úspechu spočíva v spôsobe, akým dokázali nasmerovať svoju energiu, a v práci s mladými ľuďmi, ktorých talent pomohli objaviť," hovorí člen správnej rady organizácie European Endowment for Democracy Pavol Demeš o úsilí SAC zapájať mladých začínajúcich ľudí do práce po boku skúsených expertov na zahraničnú a bezpečnostnú politiku a diplomatov. To je podľa veľvyslanca Martina Bútoru dobré znamenie pre ďalšiu činnosť SAC.
TASR informácie poskytla Vladimíra Briestenská zo SAC.
.JPG)
