Môj profil 
Predplatné
Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Bratislava 20. februára (TASR)
Takmer tretinu odchýlky vysvetľuje odlišný vývoj cien energií súvisiacich s bývaním v porovnaní s priemernou infláciou, odlišný vývoj cien dopravných služieb a v zdravotníctve
Štatistický úrad (ŠÚ) SR meria špeciálne inflácie pre vybrané typy domácnosti. UniCredit Bank sa navyše pozrela aj na vnímanie inflácie cez často nakupované tovary a služby. V spotrebnom koši identifikovala tovary a služby, ktoré sa nakupujú pravidelne a z nich zostavila nový index – index vnímania inflácie UniCredit Bank Cenový barometer. O vnímaní inflácie zo strany občana dnes hovoril na stretnutí s novinármi analytik banky Ľubomír Koršňák.
Ako uviedol, v novom indexe ostávajú ich relatívne váhy nezmenené. Neobsahuje už však položky, ktoré nakupujú obyvatelia len príležitostne, teda tie, u ktorých sa pohyb cien vníma menej citlivo alebo vôbec. Pohľad na historický vývoj takto skonštruovaného indexu vysvetľuje, prečo u ľudí zvyčajne prevláda pocit, že ceny rastú rýchlejšie, ako to odmeria ŠÚ. V priemere od roku 2006 rástli ceny medziročne o 2,9 %, ceny často nakupovaný tovarov a služieb (UniCredit Bank Cenový barometer) však až o 3,3 %.
Takmer tretinu odchýlky vysvetľuje odlišný vývoj cien energií súvisiacich s bývaním v porovnaní s priemernou infláciou, odlišný vývoj cien dopravných služieb a v zdravotníctve vysvetľujú necelú pätinu odchýlky. Podobný scenár možno pozorovať aj v susednej Českej republike, kde bol rozdiel medzi vnímanou infláciou (cez často nakupované tovary a služby) a skutočne nameranou infláciou ešte vyšší. Kým skutočná inflácia dosahovala od roku 2006 v priemere len 2,6 % ročne, vnímaná až 4,1 %. Podobne ako na Slovensku aj v Česku najväčšiu časť odchýlky vysvetľuje odlišný vývoj cien energií súvisiacich s bývaním, v ČR je to dokonca viac ako polovica.
V súčasnosti by sa vnímanie inflácie na Slovensku na základe vývoja cien často nakupovaných tovarov a služieb nemalo zásadnejšie líšiť od skutočne nameranej inflácie. UniCredit Bank Cenový barometer dokonca indikuje mierny medziročný pokles cien o 0,5 %.
Okrem inflácie často nakupovaných tovarov a služieb existujú aj alternatívne spôsoby, ako odmerať vnímanú a očakávanú infláciu – napríklad priamo zisťovaním názorov spotrebiteľov. Názor spotrebiteľov na aktuálny aj budúci vývoj cien zisťuje aj spotrebiteľský barometer Štatistického úradu SR. Ten indikuje vnímanú infláciu stále na úrovni okolo 2 %, t. j. výrazne nad úrovňou skutočne odmeranej inflácie, ale aj inflácie často nakupovaných tovarov a služieb (UniCredit Bank Cenový barometer). V minulosti sa pritom zistené vnímanie inflácie cez spotrebiteľský barometer často líšilo od skutočnej inflácie, tento rozdiel sa dal ale pomerne dobre vysvetliť práve odlišným vývojom cien často nakupovaných tovarov a služieb.
Viac ako aktuálne vnímanie inflácie je však pre ekonomiku dôležité nastavenie inflačných očakávaní. Aj spotrebiteľský barometer nám však naznačuje, že naše inflačné očakávania si nevytvárame na základe nejakej hĺbkovej analýzy budúceho vývoja cien, ale najmä na základe aktuálne vnímanej inflácie. Očakávaná inflácia sa tak hýbe spolu s vnímanou infláciou, avšak je zvyčajne o niečo vyššia. Spotrebiteľský barometer tak v súčasnosti stále indikuje očakávanú infláciu na úrovni okolo 3,5 %. Vyššie nastavené inflačné očakávania podľa Koršňáka by tak mali aspoň čiastočne ochrániť slovenskú ekonomiku pred negatívnymi dopadmi prípadnej krátkodobej deflácie.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
.JPG)
.jpg)
