“V súvislosti so zvyšujúcimi sa cenami energií, budú výdavky slovenských domácností na bývanie opäť od roku 2020 rásť. Nárast priemernej koncovej ceny elektriny bude na úrovni takmer ôsmich percent. K tomu sa zvyšuje aj cena plynu. Aj napriek zásahu štátu, stále 40 percent domácností pocíti navýšenie ceny o takmer štyri percentá,” informovala Buchláková. Ako dodala, do zvýšenia nákladov sa v budúcom roku podpíšu aj vyššie dane z nehnuteľností, ktoré zavádzajú viaceré samosprávy. Pri elektrine si domácnosti s vyššou spotrebou priplatia približne 2,6 eura mesačne. Pri menšej spotrebe je navýšenie do jedného eura. Tí, ktorí odoberajú plyn na varenie a ohrev vody, si priplatia približne 60 centov mesačne.
Kým pred viac ako 10 rokmi tvorili výdavky Slovákov na bývanie 14,3 % z celkových mesačných výdavkov domácnosti, vlani to bola vyše štvrtina. Rástli ceny elektriny, plynu ale aj celkového nájmu. V nákladoch na vodu, plyn, elektrinu a na ďalšie položky súvisiace s bývaním, sú pred nami Fíni s 28,5 % a Dáni s 28,1 %. Za nami sú Francúzi, Veľká Británia, Švédsko či Česká republika. Podľa aktuálnych údajov európskeho štatistického úradu Eurostat je v prípade Slovenska využívaná energia na vykurovanie domácnosti, a to 68,3 %, nasleduje ohrev vody s 14,8 %, osvetlenie s 11,7 %, varenie s 5,6 % a klimatizácia s 0,1 %. Najviac využívame zemný plyn, a to v 64,5 %, nasleduje druhotné teplo s 26 %, elektrina s 5,7 %, obnoviteľné zdroje energie s 1,9 %, tuhé palivá s 1,4 % a ropné produkty s 0,4 %.
Zo všetkých hlavných výdavkových položiek domácností práve bývanie zaznamenalo v rámci krajín EÚ najvýraznejší nárast výdavkov za posledných desať rokov, a to o vyše percento. V rokoch 2008 až 2018 sa podiel “bývania, vody, elektriny, plynu a iných palív” na celkových výdavkoch domácností najvýraznejšie zvýšil vo Fínsku, konkrétne z 23,7 % v roku 2008 na 28,5% v roku 2018, pred Holandskom, kde sa zvýšil o 3,1 % a Portugalskom so zvýšením o 2,7 %.
“Zaujímavosťou je, že práve Slovensko je jednou z krajín, kde sa výdavky na bývanie za posledných desať rokov mierne znížili, a to o približne tri percentá. Ide o najväčší pokles nasledovaný Maďarskom, kde náklady na bývanie od roku 2008 klesli o zhruba dve percentá,” dodala Buchláková. V únii predstavujú výdavky na bývanie v priemere 24 % z celkových mesačných výdavkov. Nasleduje doprava, potraviny a nealkoholické nápoje, rekreácia a kultúra a reštaurácie a hotely.