Skutočný Dracula: Vlad Napichovač ako obávaný protiturecký bojovník z Rádu Draka

Svet 21. októbra 2017 (HSP/Foto:HSP)

Vlad III. zvaný Dracula ako jeden z mála európskych vládcov dokázal odolávať niekoľkonásobnej presile mohamedánskych osmanských turkov a tým chrániť Európu. 

Len niekoľko mien vrhlo viac hrôzy do ľudského srdca ako Dracula. Legendárny upír, ktorého v roku 1897 vytvoril Bram Stoker vo svojom románe s rovnakým názvom, inšpiroval nespočetné hororové filmy, televízne relácie a iné príbehy o krvilačných upíroch. Hoci Dracula je čisto fiktívnym stvorením, Stoker pomenoval jeho neslávny charakter po skutočnej osobe, ktorá je tiež spojená s krvou: Vlad III., princ z Valašska alebo – ako je lepšie známy – Vlad Napichovač. Morbídna prezývka je dôkazom obľúbeného spôsobu valašského kniežaťa ako nakladal s nepriateľmi. Ale okrem toho, že majú rovnaké meno, dvaja Draculovia nemajú veľa spoločného, tvrdia historici, ktorí študovali spojenie medzi Stokerovým upírom a Vladom III.

Skutočný Dracula

Väčšinou sa uvádza, že Vlad III. sa narodil v roku 1431 v dnešnej Transylvánii, centrálnom regióne súčasného Rumunska. Avšak spojenie medzi Vladom Napichovačom a Transylvániou je slabé, ako tvrdí Florin Curta, profesor stredovekej histórie a archeológie na univerzite na Floride. “Dracula je spojený s Transylvániou, ale skutočný historický Dracula – Vlad III. – nikdy nič nevlastnil v Transylvánii,” uviedol Curta pre Live Science.

Hrad Bran, moderná turistická atrakcia v Transylvánii, ktorá je často označovaná ako Draculov hrad, nebola nikdy sídlom valašského kniežaťa, dodal. “Pretože hrad je v horách v tohoto hmlistého kraja a vyzerá strašidelne, je to presne to, čo by bolo možné očakávať od Draculovho hradu,” povedal Curta. “Ale nikdy (Vlad III.) tam nežil.

Otec Vlada III. Vlad II. vlastnil rezidenciu v Sighišoari v Transylvánii, ale nie je isté, že sa tam narodil Vlad III. Je možné, že Vlad Napichovač sa narodil v Târgovişte, ktorý bol vtedajším kráľovským sídlom kniežatstva Valašska, kde bol jeho otec “vojvodom” alebo vládcom. Pre turistov je možné navštíviť jeden hrad, kde Vlad III. určite strávil nejaký čas. Vo veku 12 rokov Vlad III. a jeho brat boli uväznení v Turecku. V roku 2014 archeológovia podľa Smithsonian Magazine zistili pravdepodobnú polohu hradu. Hrad Tokat sa nachádza v severnom Turecku. Je to tajuplné miesto s tajnými tunelmi a žalármi, ktoré sú v súčasnosti obnovené a otvorené pre verejnosť.

Rád Draka

V roku 1431 uhorský kráľ Žigmund Luxemburský, ktorý sa neskôr stal cisárom Svätej ríše rímskej, priviedol staršieho Vlada II. do rytierskeho rádu – Rádu Draka (Dračieho rádu). Na základe tohto označenia rádu vzniklo Vladovi II. nové priezvisko: Dracul. Názov pochádza zo starého rumunského slova pre draka, “drac”. Jeho syn, Vlad III. bol neskôr známy ako “syn Draculu” alebo, v starom rumunskom, Drăculea, teda Dracula. V modernej rumunčine sa slovo “drac” vzťahuje na ďalšie obávané stvorenie – diabol, povedal Curta.

Podľa knihy “Dracula: Sense and Nonsense” od Elizabeth Miller, v roku 1890 Stoker prečítal knihu o Valašsku a hoci tam nebola zmienka o Vladovi III., Stoker bol zasiahnutý slovom “Dracula”. Vo svojich poznámkach si napísal, že “vo valašskom jazyku to znamená diabol.” Preto je pravdepodobné, že sa Stoker rozhodol pomenovať svoju diabolskú postavu ako Dracula. Teória, že Vlad III. a Dracula boli rovnaká osoba bola vyvinutá a popularizovaná historikmi Radu Florescu a Raymontom T. McNallym vo svojej knihe “In Search of Dracula” z roku 1972. Hoci bola ďaleko od akceptovania všetkými historikmi, táto téza sa ujala vo verejnej mienke ako uviedol The New York Times.

Rád Draka mal jedinečnú úlohu: porážku tureckej resp. osmanskej ríše. Domovské kniežatstvo Vlada II. (a neskôr Vlada III.) sa nachádzalo medzi kresťanskou Európou a moslimskými krajinami Osmanskej ríše a bolo často miestom krvavých bitiek keď osmanské sily prenikali na západ do Európy a kresťanské sily odrážali útoky.

Roky zajatia

Keď sa bol Vlad II. v roku 1442 stretol s osmanským sultánom Muradom II. zobral aj svojich mladých synov Vlada III. a Radu. Stretnutie však bolo v skutočnosti pascou: Všetci traja boli zatknutí a zadržaní ako rukojemníci. Starší Vlad II. bol prepustený pod podmienkou, že opustí svojich synov. “Sultán držal Vlada III. a jeho brata ako rukojemníkov, aby vydierali ich otca Vlada II. v pokračujúcej vojne medzi Tureckom a Uhorskom,” povedal Miller, historik a emeritný profesor na Memorial University of Newfoundland v Kanade.

V osmanskom zajatí boli Vlad III. a jeho mladší brat vyučovaní vo vede, filozofii a umení. Vlad III. sa stal aj zručným jazdcom a bojovníkom ako tvrdia Radu Florescu a Raymond McNally, emeritní profesori dejín na Bostonskej univerzite, ktorí v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch napísali niekoľko kníh o Vladovi III. – ako aj jeho údajnom spojení so Stokerovým Draculom. “Zaobchádzalo sa s nimi skutočne dobre na tú dobu,” povedal Miller. “Zo stáleho zajatia bol Vlad nepokojný, a zatiaľčo jeho brat sa prispôsobil a prešiel na tureckú stranu, tak Vlad si udržal nepriateľský postoj voči Turkom a myslím, že to bol jeden z jeho motivujúcich faktorov pre jeho boj s Turkami: to že bol nimi zajatý.”

Vlad princ

Zatiaľčo Vlad III. a Radu boli v osmanských rukách, Vladov otec bojoval, aby si udržal svoje miesto vojvodcu Valašska, ale tento boj nakoniec prehral. V roku 1447 bol Vlad II. zvrhnutý z pozície vodcu Valašska miestnymi šľachtici (bojarmi) a bol zabitý v močiaroch pri Bălteni na polceste medzi Târgovişte a Bukurešťou v dnešnom Rumunsku. Vladov starší nevlastný brat Mircea bol zabitý spolu s otcom.

Niekoľko rokov po týchto búrlivých udalostiach sa v roku 1448 Vlad III. pokúšal znovu získať sídlo svojho otca od nového vládcu Vladislava II. Podľa Curtyho, jeho prvý pokus v boji o trón sa opieral o vojenskú podporu osmanských guvernérov podunajských miest v severnom Bulharsku. Vlad využil neprítomnosť Vladislava II., ktorý odišiel na Balkán, aby bojoval proti Osmanom pod vedením guvernéra Uhorska Jána Hunyadiho. Vlad III. získal kreslo svojho otca, ale len na krátky čas. Po dvoch mesiacoch bol zvrhnutý keď sa Vladislav II. vrátil a prevzal trón Valašska za pomoci Hunyadiho.

Miesto pobytu Vlada III. v rokoch 1448 až 1456 nie je známe. Vie sa však, že v osmansko-maďarskom konflikte prešiel na druhú stranu, vzdal sa svojich väzieb s osmanskými guvernérmi podunajských miest a získal vojenskú podporu uhorského kráľa Ladislava V. (Pohrobok), ktorý podľa Curtyho nemal rád Vladovho súpera Vladislava II.

Politická a vojenská bitka Vlada III. vrcholila uprostred pádu Konštantínopolu v roku 1453. Po páde boli Osmani schopní napadnúť celú Európu. Vlad, ktorý už upevnil svoju protiosmanskú pozíciu, bol vyhlásený za vojvodu Valašska v roku 1456. Jedným z jeho prvých podniknutých krokov bolo zrušenie ročnej dane osmanskému sultánovi – opatrenie, ktoré predtým zabezpečilo mier medzi Valašskom a Osmanskou ríšou.

Vlad Napichovač

Na upevnenie vojvodcovskej pozície potreboval Vlad potlačiť neustále konflikty, ktoré historicky prebiehali medzi valašskými bojarmi. Podľa povestí, ktoré sa rozšírili po jeho smrti, Vlad pozval stovky týchto bojarov na banket a – vediac, že by ho napadli – hostí nechal nabodnúť. Toto je len jedna z mnohých podivuhodných udalostí, ktoré Vladovi vyslúžili jeho posmrtnú prezývku – Vlad Napichovač. Podľa Millera je tento príbeh – a podobné – zachytený v dobových dokumentoch z obdobia vlády Vlada III..

“Medzi rokmi 1460 a 1470, hneď po vynájdení kníhtlače, sa mnohé z týchto príbehov o Vladovi šírili ústne, následne sa pozbierali a boli aj vytlačené,” povedal Miller. Či sú tieto príbehy úplne pravdivé alebo výrazne ozdobené, je diskutabilné, dodal Miller. Veď mnohí z tých, ktorí tlačili brožúry boli nepriatelia Vlada III. Niektoré brožúry z tohto obdobia však hovoria skoro presne tie isté hrozné príbehy o Vladovi, čo vedie Millera k tomu, aby veril, že príbehy sú aspoň čiastočne historicky presné. Niektoré z týchto legiend boli tiež zozbierané a publikované v roku 1490 v knihe “Príbeh Dracula”, mníchom, ktorý predstavil Vlada III. ako divokého, ale len vládcu.

Vladovi sa pripisuje napichnutie niekoľko tuctov saských obchodníkov v roku 1456 v Kronstadte (súčasný Brašov, Rumunsko), ktorí sa spojili s bojarmi. Približne v rovnakom období sa skupina osmanských vyslancov stretla s Vladom, ale odmietli si dať dole turbany z náboženských dôvodov. V súlade s týmito dôvodmi Vlad zabezpečil, že turbany im ostanú na hlavách navždy, tým, že im ich dal k hlavám priklincovať.

“Po tom ako Mehmet II. – ktorý dobyl aj Konštantínopol – napadol v roku 1462 Valašsko sa dokázal dostať až do hlavného mesta Valašska Târgovişte, ale našiel ho opustené. A pred mestom našiel telá osmanských vojnových väzňov – všetkých napichnutých,” povedal Curta.

Vladove víťazstvá nad útočiacimi Osmanmi boli oslavované po celom Valašsku, Transylvánii a zvyšku Európy – dokonca aj pápež Pius II. bol nadšený. “Dôvodom, prečo má v Rumunsku pozitívny obraz, je to, že je považovaný za spravodlivého, aj keď veľmi tvrdého panovníka,” povedal Curta.

Vladova smrť

Krátko po napichnutí osmanských vojnových zajatcov, bol v auguste 1462 Vlad vyhnaný do vyhnanstva v Uhorsku, lebo nebol schopný poraziť svojho mocnejšieho protivníka Mehmeta II. Vlad bol počas svojho exilu niekoľko rokov uväznený, napriek tomu sa vtedy oženil a mal dve deti.

Mladší brat Vlada, Radu, ktorý sa počas pokračujúcich vojenských kampaní spojil s Osmanmi, po uväznení brata prevzal vládu Valašska. Po Raduovej smrti v roku 1475 podporili miestni bojari, ako aj vládcovia niekoľkých neďalekých kniežatstiev, návrat Vlada k moci.

V roku 1476 s podporou moldavského vojvodcu Štefana III. Veľkého (1457-1504) urobil Vlad posledný pokus o získanie pozície vládcu Valašska. Úspešne ukradol trón, ale jeho triumf bol krátkodobý. Neskôr, toho istého roku pri ďalšej bitke s Osmanmi bol Vlad so skupinou vojakov napadnutý a Vlad bol zabitý.

Existuje veľa verzií o mieste hrobu Vlada III. Hovorí sa, že bol pochovaný v kláštornom kostole v Snagove, na severnom okraji Bukurešti, podľa vtedajších tradícií. Curta hovorí, že nedávno sa historici začali pýtať, či Vlad mohol byť skutočne pochovaný v kláštore Comana medzi Bukurešťou a Dunajom, ktorý je blízko predpokladaného miesta bitky, v ktorej bol Vlad zabitý.

Jedna vec je istá: na rozdiel od Stokerovho grófa Draculu, Vlad III. určite zomrel. A už len mučivé príbehy z rokov jeho vlády vo Valašsku prenasledujú súčasný svet.

Dodatočná reportáž od Jessie Szalay, Live Science

Doplňujúce zdroje:
Draculova domovská stránka je pokladom informácií, ktoré zostavila Elizabeth Miller, medzinárodne uznávaná expertka na Draculu – v románe aj folklóre.
Plánujete navštíviť staré Draculove strašidlá v Rumunsku? Tu je sprievodca do rodiska Vlada Tepesa.
George Damian, novinár z Rumunska, napísal blog o Rumunsku s príspevkom o Vladovom detstve.

https://www.livescience.com/40843-real-dracula-vlad-the-impaler.html