Rozložia pakistanský moslim a hinduista Veľkú Britániu?

Edinburgh 30. marca 2023 (HSP/Foto:Facebook)

Hamza Yousaf, moslim pakistanského pôvodu, sa stal novým šéfom škótskej vlády. Formálne je jeho hlavnou úlohou dosiahnuť nezávislosť od Británie, ktorej vládu vedie hinduista, pôvodom Ind Rishi Sunak. Krvavý hinduisticko-pakistanský konflikt sa tak obrazne preniesol aj do britskej vlády. To však nie je to najzaujímavejšie z toho, čo teraz Škótsko čaká

Mahátma Gándhí bojoval nielen za nezávislosť od Británie, ale aj za to, aby sa bývalá londýnska kolónia v Hindustane stala jedným suverénnym štátom – bez hraníc medzi hinduistami a moslimami. Túto myšlienku zdieľala väčšina kľúčových ľudí v oboch vetvách vtedajšieho protibritského odboja. Následný spor o rozdelenie moci však nedal dobrým úmyslom žiadnu šancu – nezávislosť vyhlásili hneď dva nové štáty, India a Pakistan.

Vedúci predstavitelia dvoch hlavných strán – Indického národného kongresu a Moslimskej ligy – sa navzájom nenávideli do takej miery, že sa fyzicky nedokázali dohodnúť. Preto vytvorenie hranice bolo zverené Britom, konkrétne lordovi Cyrilovi Radcliffovi, o ktorom sa predpokladalo, že v tejto záležitosti nemá žiadne vlastné záujmy.

Lord sa snažil nakresliť hranicu podľa inštrukcií – podľa náboženského princípu a existujúcej infraštruktúry, ale papier sa na niektorých miestach rozchádzal so skutočnosťou. Tajomstvo, prečo sa Radcliffe v sporných prípadoch rozhodol tak alebo onak, si odniesol do hrobu a všetky dokumenty zničil.

Brit nemal k indickým kolóniám žiadny citový vzťah, kým nebol poverený touto špeciálnou misiou nezaujímal sa o život v nich a nenávidel miestnu klímu. Keby mu však vtedy niekto povedal, že o necelé storočie budú hinduista a pakistanský moslim rokovať o rozdelení britských ostrovov, považoval by to za zlý vtip.

Tu však sranda končí: novým lídrom Škótskej národnej strany (SNP), a teda aj šéfom škótskej vlády, je prisťahovalec druhej generácie Hamza Yousaf. Podobne ako väčšina členov jeho strany podporuje odtrhnutie Škótska od Spojeného kráľovstva, v ktorom vládu nedávno prevzal hinduista Rishi Sunak. Je to irónia historického osudu alebo odplata za kolonializmus zo strany Anglosasov, kto to už ako vidí.

V Londýne je všetko jasné: pri moci sú tam konzervatívci, ale z hľadiska kultu multikulturalizmu sú toryovia na nerozoznanie od ľavice. Ale SNP je tak trochu nacionalistická strana. Škótsky nacionalizmus sa spája s brutálnymi bradáčmi v kiltoch, nie s ľuďmi ako Yousaf. Svoju prvú prísahu ako poslanec škótskeho parlamentu zložil pred niečo vyše 10 rokmi v šerváni, odeve indickej šľachty, pričom svoju prísahu zopakoval v urdčine, úradnom jazyku Pakistanu.

Zároveň sa zdá, že Yousafovi mimoriadne záleží na právach transsexuálov, ako aj na právach iných “módnych” menšín.

Vtip je v tom, že SNP je už dlho veľmi ľavicová strana, dokonca ešte naľavo od londýnskeho hlavného prúdu. Po tom, čo sa na politické výslnie odrazila na myšlienke sebeckého rozdeľovania výnosov z ropy nájdenej na škótskom šelfe, prijala už celú európsku agendu ľudských práv vrátane kultu Európskej únie, z ktorej Británia, ako viete, vystúpila.

Pokiaľ ide o rozpory medzi “slobodnou voľbou pohlavia” a moslimskou vierou, je ich menej, než by sa mohlo zdať. V teokratickom Iráne je veľa vecí zakázaných, ale operácie na zmenu pohlavia sú úplne legálne: ajatolláhovia veria, že v islame neexistuje žiadne tabu.

Ďalšia vec je, že v niektorých otázkach je Yousaf, mierne povedané, radikál. Štátom garantovaná a finančne podporovaná “zmena pohlavia” podľa rozmaru školáka je jeho osobnou víziou budúcnosti. Toto (alebo možno pozadie prvého ministra, ako sa k tomu teraz priznal) vytvorilo v škótskej vládnucej strane líniu rozkolu.

Yousafovou hlavnou súperkou vo vnútrostraníckych voľbách do vedenia bola Kate Forbesová, menej vyzdvihovaná ale skúsenejšia politička ako on. Nový premiér Škótska bol jedným z najbližších spolupracovníkov predchádzajúcich dvoch premiérov a v období masového očkovania proti covidu zastával aj posty ministra dopravy, spravodlivosti a zdravotníctva. V súčasnosti má len 37 rokov, ale Forbesová je ešte mladšia – 32 rokov. Päť z týchto rokov bola v škótskej vláde zodpovedná za financie.

Zdalo sa, že jej prehra je vopred daná, ale zrazu sa pustila do vážneho boja s Yousafom a nakoniec zaostala len o štyri percentuálne body – 48 proti 52. A tu si treba uvedomiť, že Forbesová, naopak, zastáva konzervatívne postoje podľa štandardov SNP, pokiaľ ide o potraty, manželstvá homosexuálov, zmenu pohlavia, všeobecne všetko, čo je v rozpore s jej prísnymi protestantskými postojmi.

Strana je teda rozdelená zhruba na polovicu: Yousafove ubezpečenia o zmene pohlavia sú už pre mnohých “príliš”, vraj to neskončí dobre. A prvý minister má veľkú šancu dokázať, že jeho kritici sa mýlia – a má chuť to urobiť.

Sľúbil napríklad zaviesť rasovú rôznorodosť v škótskej vláde, hoci Škótsko na rozdiel od Londýna alebo Manchestru nie je rasovo rôznorodé – takmer všetci sú tu belosi. Vzhľadom na Yousafov pôvod by to bol plnohodnotný experiment v duchu “novej etiky” v celom štáte, hoci ešte nie nezávislom.

Akoby sa v krajine dudákov rozhodli vybudovať ideálnu spoločnosť podľa Georgea Sorosa.

Samotný Yousaf sa domnieva, že Škótsko by sa vôbec malo stať republikou, čo napodiv nezdieľa väčšina v SNP (aspoň nikdy neboli námietky proti tomu, aby sa považovali za poddaných Alžbety II. ako Austrálčania alebo Kanaďania, ale byť poddaným Karolovi III. tu už je nadšenie menšie). To by bol, pochopiteľne, ešte zaujímavejší experiment, ktorý však Yousafovi pravdepodobne nebude umožnené uskutočniť.

Noviny VZGLJAD už napísali, že šance Škótov na ďalší pokus o odtrhnutie sa od Británie prostredníctvom referenda sú mizivé. Dali jasne najavo, že nebudú pokúšať osud častejšie ako raz za 20 až 30 rokov. A tvrdšej a radikálnejšej hre zabránia vnútrostranícke hádky škótskych nacionalistov, ktoré pod vedením Yousafa hrozia dosiahnuť novú úroveň.

To znamená, že napriek všetkým indicko-pakistanským sporom je triumf Hamzu Yousafa sviatkom aj pre Rishiho Sunaka. Najmä ak vďaka Yousafovi dôjde v SNP k rozdeleniu na tradičných národných separatistov a netradičných – s BLM, zmenou pohlavia pre deti, zbytočnou rasovou diverzitou a inými “naratívmi”.

Berúc do úvahy, že Yousaf ako prvý minister Škótska je Sunakovi skôr užitočný, môžu nájsť spoločnú reč, čo sa nepodarilo otcom zakladateľom Indie a Pakistanu. Takzvaný Mountbattenov plán, podľa ktorého lord Radcliffe kreslil svoje mapy, viedol k civilizačnému konfliktu, ktorý zabil najmenej milión ľudí a z desiatok miliónov urobil utečencov.

Mimochodom, Sunakovi rodičia aj Yousafova matka, prísne vzaté, nepochádzajú z Hindustanu, ale z Afriky – aj tam sa aktívne presídľovali bývalí indickí a pakistanskí krajania. Scenár, v ktorom si hinduistický premiér a moslimský prvý minister, obsadiac tie správne stoličky, rozdelia Britániu čisto z pomsty za utrpenie svojich národov, je však dobrý do filmu, ale v reálnej politike sa pravdepodobne neuplatní.

Prinajmenšom nie vtedy, keď o tom rozhodujú Sorosovi globalisti.