Obsah vzdelávania plánujú rozdeliť na tri ucelené časti vzdelávacieho programu. Prvý cyklus by zahŕňal prvý až tretí ročník, druhý cyklus by predstavoval štvrtý až piaty ročník a posledný by združoval šiesty až deviaty ročník základných škôl.
Ako poznamenal minister, využívaním flexibilnejších plánov by si základné školy samé vedeli redukovať a posúvať jednotlivé ciele. Priblížil, že momentálne to na školách funguje tak, že sú vypísané jednotlivé štandardy pre konkrétne ročníky, a tie sa následne kontrolujú. Flexibilné rámcové plány budú v systéme experimentálneho overovania. Evidované tak budú ako projekt, ktorý môže ministerstvo následne vyhodnocovať. Ako podotkol, systém vzdelávania v súčasnosti nevedia inak posunúť. „Musíme ísť na báze pilotovania a dobrovoľnosti,“ vysvetlil Gröhling. Školy si budú môcť vybrať, či vyskúšajú jeden z cyklov alebo všetky.
Zavedením cyklov by si podľa Gröhlinga učitelia vedeli na základe svojej triedy a jej vedomostnej úrovni posúvať jednotlivé veci do ďalších ročníkov. Napríklad v prípade prvého cyklu by mali žiaci na zvládnutie učiva tri roky. „Je to náročnejšie pre učiteľov, lebo si to musia predpripraviť, musia spolupracovať s triedou, s rodičmi a s celým pedagogickým zborom,“ priblížil. Tento spôsob však nechcú zaviesť celoplošne ale na báze dobrovoľnosti. Podľa ministra pôjde o medzikrok, medzi memorovaním a získavaním schopností pre život.