Bratislava 4. apríla (TASR) – Je nevyhnuté postupne zvyšovať verejné výdavky na vysoké školstvo a toto zvyšovanie využiť prioritne na napĺňanie strategických zámerov, nie na plošné zvyšovanie výdavkov na existujúce činnosti. Medziročne je treba zvyšovať objem verejných výdavkov do vysokého školstva v priemere približne o 60 miliónov eur. Rezort školstva to uvádza v pracovnej verzii Návrhu Správy o stave školstva na Slovensku a o konkrétnych systémových krokoch na podporu jeho ďalšieho vývoja, ktorú zverejnil portál hnonline.sk.

Podľa dokumentu je oprávnená otázka efektívnosti existencie samostatných vysokých škôl s rovnakými alebo podobnými profilmi, ktoré sú geograficky blízko. V správe sa ako príklad uvádza Trnava, "ale príklady na potenciálnu integráciu verejných vysokých škôl by sa našli aj v iných mestách". Otázku na efektívnosť vyvolávajú aj paralelné katedry alebo ústavy na fakultách verejných vysokých škôl, uvádza ministerstvo. Avizuje, že na zvýšenie efektívnosti fungovania vysokých škôl a vysokého školstva ako celku budú podporované iniciatívy zamerané na optimalizáciu siete vysokých škôl vrátane ich detašovaných pracovísk. Časť technickej infraštruktúry vysokých škôl je podľa návrhu správy možné modernizovať aj formou verejno-súkromného partnerstva.

"V rámci tvorby nového zákona o vysokých školách v rokoch 2013-2014 bude ministerstvo presadzovať, aby sa charakter systému financovania zmenil z prevažne pasívneho na aktívny nástroj štátnej politiky v oblasti vysokoškolského vzdelávania," uvádza sa v návrhu správy. Podľa nej pôjde najmä v odôvodnených prípadoch o možnosť regulácie počtu študentov, na ktorých štát poskytne dotáciu zo štátneho rozpočtu, v závislosti od študijného odboru a preukázateľnej kvality vzdelávania, ktoré vysoká škola poskytuje. Dotačná zmluva bude tiež rozšírená o povinnosť vysokej školy plniť niektoré ďalšie podmienky, ktoré budú dôležité z hľadiska študentov alebo verejného záujmu.

Rezort školstva v dokumente navrhuje ako zjednodušiť systém slovenského vysokého školstva a vysokoškolskú legislatívu. Spomína zrušenie kategorizácie vysokých škôl na úrovni zákona, proces akreditácie študijných programov nahradiť akreditáciou pre študijný odbor a podstatne zvýšiť dôraz na vnútorné systémy zabezpečenia kvality. Ministerstvo podľa dokumentu tiež navrhuje zrušenie vedecko-pedagogických titulov profesor a docent a ponechanie len príslušných funkčných miest.

"Týmto by sme sa v tejto oblasti stali štandardnou krajinou, z vysokoškolskej legislatívy by ubudlo niekoľko desiatok strán a poprední vysokoškolskí učitelia by získali stovky hodín na produktívnu prácu vo výskume a vzdelávaní," uvádza sa v správe. V súvislosti so zlepšením odmeňovania vysokoškolských učiteľov rezort v návrhu správy uvádza, že je logické, aby sa opätovne umožnilo verejným vysokým školám používať vlastný systém odmeňovania s prechodným ustanovením, že platy nemôžu klesnúť pod tabuľkové hodnoty platné v čase prechodu na nový systém.

Správa sa venuje aj regionálnemu školstvu, pričom konštatuje, že súčasná sieť škôl a školských zariadení nie je efektívna vzhľadom na vynakladané množstvo finančných prostriedkov na jej fungovanie. Treba preto podľa nej sieť optimalizovať, čo by sa mohlo realizovať umožnením väčšieho počtu školákov v jednej triede. To by malo viesť k tomu, že by bol menší počet učiteľov, ktorí by boli ale lepšie zaplatení.

Ako sa poukazuje v materiáli, spomedzi všetkých faktorov ovplyvňujúcich fungovanie školstva má najväčší vplyv kvalita učiteľov. "Nekvalitný učiteľ nedokáže zabezpečiť kvalitnú výchovu a vzdelávanie ani v situácii, keď sú zabezpečené všetky ostatné podmienky. Naopak, kvalitný učiteľ dokáže kompenzovať aj prípadné horšie ostatné podmienky," píše sa v správe. Pozornosť sa má preto venovať kvalitnému výberu a príprave na učiteľské povolanie, čo si vyžaduje zatraktívnenie učiteľského povolania a zlepšenie spoločenského statusu učiteľa. Správa odporúča aj zlepšenie samotnej výučby budúcich učiteľov vo viacerých oblastiach.

Zmeny sa v správe navrhujú aj v oblasti výučby, kde je vraj potrebné nastaviť systém a obsah vzdelávania tak, aby "školstvo pripravovalo žiakov na život v podmienkach rýchlo sa meniaceho sveta". Pomôcť by preto malo prepracovanie a zredukovanie vzdelávacích štandardov jednotlivých štátnych vzdelávacích programov, či povinná výučba druhého cudzieho jazyka iba na vybraných školách. Medzi možnými opatreniami sa spomína aj úprava spôsobu výučby slovenčiny na základných školách, a to tak, aby nastal presun zo zamerania na gramatiku a literatúru na praktické zručnosti práce s textom.