Môj profil 
Predplatné
Vranov nad Topľou 1. februára 2016 (TASR/HSP)
Vranovskú Základnú školu (ZŠ) na Lomnickej ulici pokrýva nová – zelená strecha. Disponuje ňou ako jediná v rámci okresu
ZŠ vo Vranove nad Topľou označujú ako ‘školu zdravej klímy’. V roku 2011 sa zapojila do nevšedného projektu. Jeho výsledkom bola prestavba 40-ročnej školskej budovy na moderný nízkoenergetický objekt. Tepelné izolácie, ktoré pri rekonštrukcii použili, pozostávali z polystyrénu, ale aj technického konope a ovčej vlny. “Miestna samospráva vtedy vyčlenila na opravu školy vyše 67.000 eur, zvyšných takmer 24.000 eur získala z Rozvojového programu OSN, konkrétne organizácie UNDP,” informoval TASR manažér projektu Pavol Kaňuch. Ako ďalej uviedol, súčasťou projektových aktivít bol aj ekovýchovný program pre žiakov a obyvateľov mestskej časti Lomnica.
Zaujímavým prvkom vykurovacieho systému ZŠ je tepelné čerpadlo so zemným kolektorom, ktorý získava teplo zo zemského povrchu. To sa následne z akumulačného zásobníka rozvádza do novej radiátorovej sústavy, ktorá nahradila pôvodné – energeticky náročné elektrické pece. Takýmto systémom vykurovania disponuje ako jediná škola v okrese.
Ďalšiu modernizáciu ZŠ umožnil projekt Škola zdravej klímy II, ktorý podporil Finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru a štátny rozpočet SR sumou 40.000 eur. Radnica poskytla 5000 eur na prípravné práce a neplánované výdavky. Projekt odštartoval v marci minulého roka úvodnou konferenciou, záverečný hodnotiaci seminár zorganizoval projektový tím v týchto dňoch.
Zatiaľ čo prvý projekt pomohol škole zlepšiť jej tepelno-izolačné vlastnosti a tým znížiť náklady na vykurovanie, druhý projekt prispel k lepšiemu manažmentu dažďových vôd v areáli ZŠ. Ponúkol opäť aj prednášky, ktoré boli orientované na riziká klimatickej zmeny. “Technicky aj finančne najnáročnejším z 11 adaptačných opatrení projektu bolo vytvorenie vegetačnej, tzv. zelenej strechy na budove ZŠ. Tá mala pôvodne nevyhovujúcu skladbu strešného plášťa, ktorá spôsobovala prehrievanie budovy v slnečnom období a veľké straty tepla v chladnejšom období. Dažďová voda zo strechy navyše podmáčala základy aj okolie školskej budovy,” vysvetlil Kaňuch. ä
Projekt si dal preto za cieľ odstrániť starú izoláciu strechy na ploche 338 štvorcových metrov. Tá pozostávala zo škvary, pórobetónových tvárnic, pieskového poteru a lepenky v celkovej hrúbke 18 centimetrov. Na betónový strešný panel následne umiestnili nové vrstvy z parozábrany, polystyrénu, hydroizolácie, geotextílií, nopovej fólie a substrátu, ktoré zabraňujú únikom tepla či priesakom vody. Súčasne slúžia ako závlaha pre zmes 28 druhov vysiatych rastlín.
Nová strecha je podľa Kaňucha schopná zadržať až 80 percent vody z bežnej dažďovej zrážky, ktorá sa namiesto okamžitého odtekania zvodmi do kanalizácie alebo mimo budovy postupne uvoľňuje do okolitého prostredia v podobe výparu a súčasne poskytuje vlahu pre strešný skalničkový porast. Tým dochádza k zvlhčovaniu a ochladzovaniu okolitého vzduchu namiesto doterajšieho uvoľňovania sálavého tepla z lepenkovej strechy. Zvyšných 20 percent zrážkovej vody odteká zvodmi do zberných sudov alebo zavlažuje nové dažďové záhony v areáli ZŠ.
.JPG)
.jpg)
