Strana upozornila, že ešte ťažšie ako vyrokovať dohodu bude uviesť ju do života. “Aj keď si únia môže teraz na pár dní ‘vydýchnuť’, riziko, že implementácia dohodnutých podmienok a reforiem v Grécku zlyhá, je veľmi veľké. Jednoducho, lídri EÚ sa naďalej pokúšajú o veľmi drahú resuscitáciu takmer nevyliečiteľného pacienta,” tlmočila pre TASR hovorkyňa SKOK-u Martina Medzayová.
Dnes je podľa strany zjavné, že Grécko bude musieť odpísať časť svojich dlhov, či už priamo alebo nepriamo cez stratu hodnoty meny, ak by vystúpilo z eurozóny.
Členovia SKOK-u Jozef Kollár a Juraj Miškov, ktorí sú zároveň nezaradenými poslancami parlamentu, navrhovali vytvorenie fondu, do ktorého Grécko vloží svoj majetok ako formu záruky, už v roku 2010 počas náročných koaličných rokovaní. “A preto vítame túto podmienku. Aj bežná rodina s hypotékou musí počítať s tým, že ručí za úver svojím bytom,” dodala Medzayová.
Predseda mimoparlamentnej strany Sieť Radoslav Procházka sa domnieva, že podpisu premiéra Roberta Fica (Smer-SD) pod dnešnou dohodou eurozóny chýba mandát slovenského parlamentu a je v rozpore s tým, čo o svojom postoji hovoril občanom. “Grécko sa tvári, že si štát nepotrebuje dať do poriadku kvôli sebe, ale že tým únii robí láskavosť. Nerobí. Kým Gréci nepochopia, že sa nedá donekonečna žiť z cudzích peňazí, finančný protektorát únie dlhodobo nič zásadné nevyrieši,” zhodnotil.
Predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) a predseda Svetovej komorovej federácie Medzinárodnej obchodnej komory Peter Mihók si myslí, že Európska únia je skutočne na rázcestí. Nie však preto, či Grécko zostane, alebo nezostane členom eurozóny, ale preto, či sa vydá cestou vydierania a nezodpovednosti alebo cestou rešpektovania pravidiel, ktoré musia platiť pre každého rovnako.
V stanovisku, ktoré dnes poskytol TASR, uvádza, že Európska únia sa oslabuje často preto, že nerieši vzniknuté problémy v pravý čas, Ich riešenie odkladá cez rôzne záchranné mechanizmy do budúcnosti, ale problémy sa vracajú ako bumerang a vo väčšej intenzite. Preto aj terajší návrh euroskupiny predstavuje presne takýto systém odkladania do budúcnosti bez reálnych garancií gréckej vlády implementovať záväzky do svojej politiky. Jednoznačne dôvera v grécku politickú reprezentáciu je narušená, konštatuje Mihók.
KDH odmieta zmäkčovanie podmienok pomoci a škrtanie dlhov Grécku
Na dnešnú dohodu Grécka a eurozóny reagoval aj predseda KDH Ján Figeľ. Podľa neho stratenú dôveru gréckej vlády v eurozóne nevykompenzujú sľuby mladého ľavicového populistu, ktorý kritizuje Európu v Aténach a následne ju presviedča o svojej serióznosti v Bruseli.
“Ak vyvolaním referenda nebol premiér Alexis Tsipras poctivý voči vlastným občanom, bude teraz poctivý voči Slovákom, Nemcom, Francúzom a ďalším? Dôvera znamená v živote, v politike, v podnikaní viac ako peniaze,” domnieva sa Figeľ.
Hnutie je za presné a prísne podmienky riešenia gréckej krízy, ktorých predpokladom je však plnenie účinných ozdravných opatrení, nielen sľuby Tsiprasovej vlády. “KDH odmieta zmäkčovanie doterajších podmienok pomoci alebo škrtanie dlhov Grécku. Kým euroval a záchranný program Európskej únie bol za posledné štyri roky účinnou pomocou pre Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Írsko, Grécko v tomto procese, žiaľ, opakovane zlyhalo,” upozornil Figeľ.
Šéf kresťanských demokratov je presvedčený, že v tejto chvíli nie je dôvod na mimoriadne rokovanie Národnej rady SR ku Grécku. Ak sa však naplnia podmienky pre schválenie tretieho balíka pomoci, parlament by sa ňou mal zaoberať. Pripomenul, že pri vytváraní eurovalu v roku 2012 hnutie presadzovalo ponechanie právomoci slovenského parlamentu podmieňovať nové pôžičky jeho explicitným súhlasom, toto ustanovenie však nebolo prijaté.