Na minulotýždňovom zasadnutí Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti vystúpil minister obrany Peter Gajdoš, aby poslancov na ich vyžiadanie informoval o tom, ako to vlastne je s tou zmluvou s Američanmi, ktorú nikto nevidel, ale o ktorej vlastne nikto nepopiera, že v nej protistrana navrhuje niečo pre Slovensko absolútne neprijateľné, pretože by to narušilo suverenitu krajiny a dalo Američanom právo robiť si tu v podstate čokoľvek, čo si zmyslia.

Gajdoš vo svojom vystúpení uviedol, že americký zámer „posilniť vojenské spôsobilostí vybraných krajín, najmä vo východnom krídle NATO“ sa zrodil v júni 2014. Dodajme, že to bolo potom, ako USA do „demokratizácie“ Ukrajiny investovali päť miliárd (!) dolárov (povedala to vtedajšia vysoko postavená diplomatka USA Victoria Nulandová) a následne tam vyvolali farebnú revolúciu, ktorá však nedopadla celkom tak, ako si jej autori želali.

Obamova administratíva vzápätí naplánovala tzv. Európsku iniciatívu odstrašenia (European Defence Initiative, EDI). Gajdoš zdôraznil, že táto iniciatíva nie je aktivitou NATO, ale je výlučne vecou USA. Podstatou tejto „obrannej“ iniciatívy je rozšírenie vojenskej infraštruktúry a americkej vojenskej prítomnosti smerom na východ, čím bližšie k ruským hraniciam.

V rozpočte USA na rok 2018 sa pre túto iniciatívu objavili plánované investície do letísk taktického krídla Sliač a dopravného krídla Kuchyňa v celkovom objeme 46 miliónov dolárov: na úpravy letiskových plôch na Sliači bolo určených 22 miliónov a v Kuchyni 4 milióny a na zvýšenie kapacity skladov pohonných hmôt v Kuchyni 20 miliónov USD. Na rok 2019 potom bola v rozpočte USA vyčlenená aj položka na výstavbu regionálnych muničných skladov pre strednú Európu v Kuchyni v počte tridsať, s možnosťou navýšenia o ďalších pätnásť v celkovej hodnote 59 miliónov dolárov. To teda spolu dáva tých 105 miliónov USD.

Gajdoš ďalej zdôraznil, že do tvorby rozpočtu Spojených štátov Slovensko nevstupuje a uvedené položky tam boli naplánované bez vedomia orgánov SR a neboli Slovensku ani oficiálne ponúknuté. Použitie týchto financií je podmienené podpisom bilaterálnej dohody o obrannej spolupráci. A práve táto dohoda je podstatou problému. Predmetom tejto dohody nie je samotné poskytnutie finančných prostriedkov, ale iba osobitný status príslušníkov ozbrojených síl USA a súvisiacich osôb v SR – ktorý by bol vážnym narušením slovenskej zvrchovanosti.

Gajdoš ďalej uviedol, že gestorom celej záležitosti je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (ďalej MZV). Citoval zo smernice MZV o vedení medzinárodných rokovaní, že „vzhľadom na predmet úpravy dohody, ktorý sa vecne dotýka viacerých ústredných orgánov štátnej správy, ako aj vzhľadom na zásadný politický význam dohody, gestorom tejto dohody je MZV“.

Gajdoš uviedol, že Ministerstvo obrany SR (ďalej MO) dostalo návrh dohody od MZV v novembri 2017 a následne aj žiadosť o spoluprácu v tejto veci. Naopak, šéf MZV Miroslav Lajčák niekoľko dní predtým tomu istému výboru Národnej rady tvrdil, že to bolo práve MO, ktoré požiadalo MZV o to, aby v tejto veci konalo. Teda zdá sa, že jedna z týchto verzií bude, povedzme to diplomatickým jazykom, mierne nepresná. Tak či onak, najneskôr od začiatku roku 2018 disponujú obe ministerstvá textom, o ktorom tvrdia, že je neprijateľný, a zároveň tvrdia, že rokovania pokračujú…

Podľa Gajdoša sa oficiálne rokovania s Američanmi začali v apríli 2018. Za SR tam boli štátni tajomníci MO Róbert Ondrejcsák a MZV Ivan Korčok, ako aj experti z ďalších ministerstiev. Druhé kolo prebehlo 20. a 21. februára 2019 vo Washingtone, ale keďže nedošlo ku zmene pozícií, MO sa rozhodlo ukončiť svoju účasť na rokovaniach a oznámilo to listom na MZV. Pripomeňme, že približne v tom čase vytiahol túto vec vtedajší prezidentský kandidát Eduard Chmelár na verejnosť.

Gajdoš uviedol aj dôvod, prečo sa MO od zmluvy dištancuje: „MZV v rámci procesu dojednávania zmluvy presadzovalo a presadzuje potrebu jej uzatvorenia predovšetkým pre vytvorenie podmienok prítomnosti vrátane neštandardných výhod armády USA na území SR, a to bez potreby viazania tejto dohody na akékoľvek potenciálne projekty a ich realizáciu. Uvedené skutočnosti sú pritom v ostrom rozpore s mediálnymi vyhláseniami, že zámerom vytvorenia tejto dohody sú predovšetkým projekty modernizácie vojenskej infraštruktúry SR a nie prítomnosť armády USA na území SR.“ Toto je dôležité vyjadrenie. Gajdoš tu v podstate otvorene obvinil MZV z protislovenskej činnosti.

Na záver svojho úvodného vystúpenia Gajdoš ešte zdôraznil, že uvedená zmluva by v zmysle medzinárodného práva Slovenskú republiku zaväzovala k splneniu zmluvných záväzkov bez možnosti uplatňovať svoje vnútorné právo – inými slovami, bola by postavená nad našu legislatívu. Dohoda má kontúry bilaterálnej statusovej zmluvy, ktorá by zvýhodnila USA pred inými členskými štátmi NATO, pri ktorých postupujeme v zmysle jednotnej zmluvy, tzv. NATO SOFA. Nadštandardná zmluva s USA by vytvorila precedens, následne by mohli podobné nadštandardné výhody ako USA požadovať napríklad Turecko, Maďarsko či iní spojenci.

Potom prišli na rad otázky poslancov. Ako prvý sa do diskusie zapojil poslanec Jaroslav Paška (SNS). Opýtal sa ministra Gajdoša, kto disponuje originálom zmluvy. Odpoveď znela, že MZV. Ďalej sa spýtal, do akej miery by zmluva v navrhovanom znení zasahovala do jurisdikcie Slovenskej republiky pri správe územia SR. Minister Gajdoš odpovedal, že áno, zasahovala by.

Druhým diskutujúcim poslancom bol predseda Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD). Spomenul poslaneckú návštevu na MZV spred týždňa, na ktorej sa však členovia výboru od pracovníkov ministerstva viaceré veci nedozvedeli, pretože minister Lajčák nebol prítomný. Prvá Blahova otázka bola: od koho prišiel politický mandát na jednania od februára 2018? Gajdoš odpovedal v mene svojho rezortu, že MO nie je gestorom týchto jednaní, že jeho rezort vec iba pripomienkuje zo svojho hľadiska, a na to netreba mandát. Uviedol, že postup MO je v súlade s pravidlami vlády pre uzatváranie medzinárodných zmlúv.

Ďalšia otázka Ľuboša Blahu sa týkala toho, odkedy MO vedelo o neprijateľnosti amerického návrhu. „Ak ste o tom vedeli od februára 2019, keď ste sa postavili a odišli preč, tak to povedzte.“ Na takto priamo položenú otázku Gajdoš priznal, že americký návrh zmluvy dostali koncom roku 2017 od MZV. Na Blahovu následnú otázku, prečo sa poslanci až teraz dozvedeli, že už rok tu je škandalózna požiadavka americkej strany na to, aby mali americkí vojaci neštandardný režim, Gajdoš odpovedal, že MO a ďalšie ministerstvá dostali mandát na prejednávanie tej zmluvy vo svojej pôsobnosti začiatkom roka 2018 a následne ju v rámci MO prejednávali a na MZV priebežne posielali pripomienky. A v tom čase prišiel list od MZV, že dohoda má aj politický charakter, presahuje pôsobnosť MO a zasahuje aj do pôsobnosti ďalších rezortov (ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra, a i.).

Blaha sa opýtal aj to, kedy sa MO dozvedelo o americkom zámere vybudovať na Slovensku tridsať muničných skladov. Gajdoš tvrdí, že oficiálne takú informáciu nemajú, vyplynulo to iba z rozpočtu USA. Uviedol však: „Ak by tieto sklady neslúžili pre naše ozbrojené sily, tak by to do určitej miery obmedzovalo naše úlohy v rámci NATO. Nechcem to tu teraz rozširovať na ďalšie veci z hľadiska GRP (Geographic Response Plan), to sú už iné záležitosti, ktoré tu otvárať nemôžem. My máme v rámci NATO určité požiadavy, ciele, spôsobilosti, ktoré si chceme zodpovedným spôsobom plniť.“

Blaha: „Na MZV sme sa zhodli na „veľkej štvorke“ našich základných požiadaviek: 1) aby nebola ohrozená suverenita SR, 2) aby tu neboli americkí vojaci v nejakom neštandardnom režime, 3) aby tu neboli americké základne, 4) aby tu neboli žiadne muničné sklady amerických zbraní. Na tomto sa všetci zhodneme a na MZV nám povedali, že nič také, čoho by bolo treba sa v tomto zmysle obávať, v tej zmluve nie je, a že keby to tam bolo, tak by to zamietli. Vy však naznačujete, ako keby niekto mal snahu, aby to tam bolo. Je to tak?“

Gajdoš: „Ja som bol na rokovaní s pánom predsedom vlády aj ministrom zahraničných vecí. Tie štyri body, to je postoj SNS, postoj nás ako odborníkov, to vzišlo z rokovania a predseda vlády to garantuje.“

Ďalšia Blahova otázka nadväzovala na Gajdošovu predošlú odpoveď: ak už je „veľká štvorka“ predsedom vlády garantovaná, prečo teda bolo treba odísť z rokovaní? Gajdošova odpoveď bola trochu nejasná: „Tak bolo dohodnuté na koaličnej rade, že garant, MZV, bude pokračovať v rokovaniach, ale MO sa zúčastňovať nebude, pretože naše požiadavky neboli akceptované. Z toho ale vyplýva, že ak budú na nás nejaké požiadavky, naše stanovisko poskytneme, pričom bude v duchu štyroch spomínaných požiadaviek.“

Blaha potom požiadal Gajdoša o poskytnutie textu zmluvy: „Na MZV nám povedali, že tá dohoda nie je v žiadnom režime utajenia, ale nepatrí sa také návrhy zverejňovať. Teda neexistuje zákonný dôvod prečo by ten text nemali dať poslancom?“ Na to Gajdoš odpovedal vyhýbavo, že nad rokovaniami prevzal záštitu minister Lajčák.

„Je to už návrh alebo zatiaľ iba draft?“ opýtal sa Blaha. „Hovoríme zatiaľ iba o úradníckych draftoch? Návrh je totiž už niečo, čo sa môže rovno predložiť na schválenie. Ale aj ak sú to iba drafty, aj tak ich samozrejme chceme vidieť – chceme vedieť, čo Američania vôbec chcú a čo si dovoľujú.“

Skutočnosťou je, že ministerstvá dodnes text zmluvy neposkytli ani poslancom Národnej rady (!), a tak nikto nevie ako tá zmluva skutočne vyzerá. Do Hlavných správ však prišiel od anonyma prefotený text nejakej zmluvy, o ktorej ten vlastenec tvrdí, že to je „ten“ text. Nájdete ho TU.

„Je pravdou, že nikto z MZV, nikto z MO a nikto z vlády nechcel prijať americké požiadavky?“ pýtal sa ďalej Blaha, na čo mu Paška odpovedal, že to je niečo, na čo minister nemôže odpovedať. Gajdoš následne skonštatoval iba: „Ja som sa na rokovaniach na expertnej úrovni nezúčastnil, ale mám informácie o tom, že naše požiadavky a pripomienky neboli akceptované. Na rokovaní vo februári vo Washingtone sme na nich trvali a na základe týchto výsledkov sme potom z rokovania odstúpili.“

Ďalšia Blahova otázka sa týkala informácie, či je pravdivá informácia od MZV, že väčšia časť tej dohody sa vraj týka vecí ako sú hangáry pre naše budúce stíhačky F16. „Ak je to tak, načo sme teda kupovali F16-ky, keď nemáme pre ne ani hangáry?“

Gajdoš: „O žiadnych hangároch tam nebola reč, v rozpočte sú tie položky, ktoré som uvádzal. Ten návrh dohody nehovorí o žiadnej pomoci ozbrojeným silám SR.“ A zdôraznil: „Nákup F16 nemá nič spoločné s návrhom uvedenej dohody. V zmysle dlhodobého plánu výstavby a rozvoja ozbrojených síl SR sme plánovali a už v tomto roku ideme realizovať projekt a práce na obidvoch letiskách na zabezpečení hangárov, predĺžení vzletovej a pristávacej dráhy, vrátane ďalších priestorov na vykonávanie technickej údržby, nabíjanie, dopĺňanie pohonných hmôt a podobne, skrátka všetko to, čo požadujú F16-ky na servis.“

Gajdoš následne zareagoval aj na Blahovu poznámku, že MO „vypustilo džina z fľaše“: „Džina z fľaše sme nevypustili my, spúšťačom bol náš list americkému veľvyslancovi, že požiadavky americkej strany na vykonanie geodetického prieskumu a podobne by už boli nad rámec právomocí MO.“

Potom sa k slovu dostal poslanec Marián Kotleba (ĽSNS). Uviedol: „Dobre, že sa táto vec dostala von, lebo naozaj bolo možné, že by takáto zmluva bola prijatá.“ Aj on si pýtal od ministra Gajdoša text zmluvy: „Ak tá dohoda nepodlieha žiadnemu stupňu utajenia, prečo dodnes nebola sprístupnená poslancom NR SR, ale aj verejnosti? Aj verejnosť totiž má právo vedieť o týchto veciach, ktoré môžu obrovským spôsobom zasiahnuť do suverenity Slovenska. Prečo dodnes nebolo naplnené toto právo?“ Následne ministra Gajdoša požiadal, aby mu do piatka 5. 4. text zmluvy poskytol. Prísľub však ani po opakovanej žiadosti nedostal.

Gajdoš: „Garantom tejto veci je MZV, nevidím sebemenší dôvod, prečo vám to nemohlo dať MZV.“

Kotleba: „Vy návrh zmluvy máte k dispozícii a ja nevidím dôvod, aby sme ho nedostali priamo od vás. Ja ako člen Branno-bezpečnostného výboru NR SR vás žiadam o jeho poskytnutie. Ak vás môžem pekne poprosiť, skúste mi ho do piatku poslať. Nie je to utajené a osobne som presvedčený, že nie je dôvod ani na to, aby ho nemohla vidieť verejnosť.“

Po opakovanom odmietnutí so slovami, že o návrhy zmlúv je zvyčajné žiadať gestora pojednávania, Kotleba uviedol: „Nehnevajte sa, je na mojom uvážení ako poslanca Národnej rady, od ktorého predstaviteľa štátneho orgánu to budem žiadať. Ak to máte k dispozícii, využívam túto príležitosť a žiadam to od ministra rezortu, ktorý do nášho branno-bezpečnostného výboru patrí.“

Následne si od Gajdoša pýtal text zmluvy aj Blaha, ale ani on prísľub nedostal. Gajdoš sľúbil ukázať kompletnú korešpondenciu s MZV, ale nie text zmluvy.

Druhá Kotlebova otázka sa týkala piatkového rokovania na MZV: „Prečo ste tam z MO nikoho neposlali? Takto to ľudia z MZV všetko hodili na MO – že to vy môžete za technické požiadavky, za počty muničných skladov… a nemal to priamo na mieste kto vyvrátiť.“

Gajdoš: „Ja nemôžem reagovať na riaditeľa odboru alebo nejakého funkcionára, posielať ľudí na rokovania, to je pod úroveň.“

Kotleba: „Naozaj je to tak, že vy ste odobrili Američanom, že môžu získať kontrolu nad vojenským výcvikovým priestorom Kuchyňa? Zo strany expertnej skupiny na MZV jasne zaznelo, že tam nejde iba o technické veci: tam ide o právo Američanov získať v podstate neobmedzený prístup do nášho vzdušného priestoru, o právo vykonávať časovo neobmedzené vojenské cvičenia a podobné veci. Môžete toto upresniť? A v piatok zaznelo aj to, že MZV pokračuje v rokovaniach preto, lebo vy ste im niekedy na začiatku udelili mandát, aby zastupovali SR v rokovaniach s americkou stranou, a MO im napriek tomu, že vyjadrilo svoju vôľu odstúpiť od týchto rokovaní, tento mandát do dnešného dňa neodobralo. Prečo ste tak neurobili, ak teda úprimne nesúhlasíte s tým, aby sa pokračovalo v tejto vlastizradnej iniciatíve?“ Na tieto otázky dostal iba stručnú odpoveď, že mandát na rokovania má MZV a neexistuje vraj taký inštitút, na základe ktorého by bolo možné im ten mandát zobrať.

Ďalšiu otázku ministrovi Gajdošovi položil poslanec Milan Uhrík (ĽSNS): „Podľa informácií, ktoré máte k dispozícii, rokuje teraz MZV o nejakom návrhu zmluvy, ktorá by umožňovala či už trvalú alebo ,dočasne trvalú‘ prítomnosť amerických vojsk na území SR?“

Gajdoš: „Nehovorí sa tu o trvalej prítomnosti, ale ten návrh umožňuje prítomnosť amerických vojsk. Čiže to je v rámci bilaterálnej spolupráce. A či MZV o niečom rokuje alebo nie, mne MZV ako gestor nemá prečo oznamovať.

Následne do diskusie vstúpil poslanec Jaroslav Paška (SNS): „Podstatou veci je tá zmluva o obrannej spolupráci. To je problém, ktorý riešime. Vidím tu jeden zásadný princíp: Ak je tu predložená zmluva s ustanoveniami, ktoré sa týkajú zvrchovanosti SR, potom ministerstvo, ktoré o tom rokuje, nemalo právo otvoriť rokovania bez mandátu od Národnej rady SR. Teda povinnosť odovzdať poslancom dokument, ktorý prišiel z USA mal rezort, ktorý to mal v gescii. Ak nie ten, tak potom premiér, a ak ani on, potom budeme na smiech a na hanbu vlády a pána premiéra požiadame pána veľvyslanca, aby on dal tú zmluvu k dispozícii Národnej rade SR.“

Paška potom prečítal návrh uznesenia, v ktorom sa výbor obracia na ministra zahraničných vecí, aby dal poslancom NR SR k dispozícii text zmluvy.

Ku slovu sa opäť prihlásil Kotleba: „Je pod úroveň NR SR obracať sa na veľvyslanca. Predstavitelia štátnych orgánov majú povinnosť sa nám zodpovedať. Druhá vec: expertná skupina na MZV nemala od Lajčáka mandát na to, aby nám pri poslaneckom prieskume čokoľvek povedali, a aby zmluvu zverejnili bez súhlasu americkej strany, čo je výsmech všetkým poslancom do očí a výsmech Národnej rade ako takej. Slušne sme pána ministra požiadali, ja svoje práva poslanca obmedzovať nebudem. Viete veľmi dobre, že zbierame podpisy za odvolanie Lajčáka práve za toto: že tvrdo si idú za svojím, za presadzovaním amerických záujmov. Dajte nám podpisy za zvolanie mimoriadnej schôdze, poďme sa o tom rozprávať, verejne pred médiami, aby sa ukázalo ako blízko sme k tomu, že sa naše základne zmenia na americké.“

Na námietku Pašku, že Lajčák je v demisii, a teda ako ho chcú odvolať, Kotleba povedal: „Dobre, neodvolávajme, ale urobme schôdzu, kde sa o tom budeme rozprávať.“

Tým Blaha rozpravu ukončil s tým, že veľká štvorka slovenských požiadaviek je vládou garantovaná a minister Gajdoš poskytne poslancom drafty zmluvy s Američanmi. Hlasovalo sa najprv za Paškov návrh uznesenia, v ktorom sa výbor obracia na ministra zahraničných vecí, aby dal poslancom NR SR k dispozícii text zmluvy. Toto uznesenie však nebolo prijaté, za čo neskôr Kotleba kritizoval Blahu, že sa stalo jeho vinou, že sa do uznesenia výboru nedostala požiadavka poskytnúť text zmluvy poslancom Národnej rady. Následne bolo hlasovaním prijaté uznesenie, v ktorom požiadavka poskytnúť text zmluvy poslancom nebola.

Záver: obsah amerického návrhu zmluvy je zjavne toxický, a tak Lajčákovci a Gajdošovci hádžu vinu jedni na druhých – zrazu niet toho, kto môže za to, že celý rok bolo o takom škandalóznom a neprijateľnom obsahu zmluvy celkom ticho… O veci pritom muselo vedieť dosť ľudí. Zdá sa, že problém je u Lajčákovcov, avšak ani Gajdošovci nebudú celkom bez viny. A smutná je aj pozícia Ľuboša Blahu, ktorý musí za slovenské záujmy verejne bojovať proti zradcom z jeho vlastnej strany…

Ivan Lehotský