V noci z utorka na stredu (haloween) asi stovka mladíkov vyvolala incidenty vo vlaku medzi mestami Ottignies a Brusel a zatiahla záchrannú brzdu. Vlak evakuovali v Boitsfort v južnej časti Bruselu. Bolo zistených šesť podozrivých, ale neboli zadržaní.

Polícia dostala okolo 21h 30 minút niekoľko telefonátov, ktoré sa týkali asi stovky mladíkov, ktorí obťažovali cestujúcich na perónoch a vo vlaku. Situácia sa zvrhla okolo 22h, kedy niekto z mladíkov zatiahol za záchrannú brzdu. Vlak zastavil pred stanicou Boitsfort.

Šesť podozrivých

„Potom na stanici vlak evakuovali“ dodáva hovorca belgickej federálnej polície Peter De Waele. „Po evakuácii sme zistili šesť podozrivých, medzi nimi bezpochyby aj toho, ktorý zatiahol za záchrannú brzdu.“

Podozrivých neobmedzili na slobode, ani neboli predvedení pred prokurátora. Nie je známe, či boli pod vplyvom alkoholu.

Vlakvedúci

Vlakvedúci Kevin Eli opísal tento svoj zážitok na Facebooku. Za 10 rokov „toto nevidel“.

„Neopísateľné“

„To čo sme ja a môj sprievodca vlaku zažili na spoji č. 2142 je jednoducho nenormálny a neopísateľný škandál. Za 10 rokov som toto nevidel. Stovky cestujúcich muselo z vlaku v tuneli evakuovať asi tridsať príslušníkov (vrátane špeciálnej jednotky). Jednej panej, zranenej počas evakuácie, s troma deťmi, sa vyhrážala „tretia osoba“, pretože nechcela uvoľniť svoje miesto. Cestujúcich zachvátila panika, dvom z nich prišlo vo vlaku zle. Všade vo vlaku bol hrozný smrad po konope (p.p.: =cannabis, hašiš, marihuana), hasiace prístroje boli porozhadzované po podlahe …“

Mladíci nastúpili do vlaku v Ottignies na ceste zo zábavného parku vo Walibi. Všetko prebiehalo dobre až po Boitsfort južne od Bruselu. Vlak išiel 120 km rýchlosťou, keď sa spustili záchranné brzdy. Mladíkom som sa osobne prihovoril. Boli sme v tuneli pred stanicou a nie ešte na peróne. Hneď som sa stretol s mojim sprievodcom vlaku“.

„Boli sme zaseknutí v tuneli“

Vo vagónoch 1-6 bol chaos. Niekoľko mladých cudzieho pôvodu nám veľmi skomplikovalo našu prácu. Vysmievali sa nám do tváre. Vrátil som sa do lokomotívy ale zistil som, že záchranné brzdy sú stále zatiahnuté. Spojenie s vonkajším svetom, políciou, riadením železnice, … bolo takmer nemožné, pretože sme boli v tom tuneli. Nikto okrem mňa a môjho sprievodcu vlaku nevedel čo sa stalo a prečo vlak číslo 2142 znehybnel.“

„Vrátili sme sa do vlaku. Po druhý krát sa môjmu sprievodcovi vlaku vyhrážala skupina mladíkov. Niečo mu hodili do hlavy. Chcel som mu pomôcť, ale ďalšia skupina ma odstrčila. Mladíci boli stále agresívnejší. Dve ich skupiny sa dokonca do seba riadne pustili. Chaos. Volal som 101 a podarilo sa mi hneď dovolať. Stačil som iba povedať: vlakvedúci, stanica Boitsfort, vlak, naliehavý prípad, pošlite políciu, a spojenie sa prerušilo.“

„No čo urobíš?“

„Išiel som popri vlaku sám. Nemohol som nájsť svojho sprievodcu vlaku. Bál som sa, že sa mu niečo vážne stalo. Jedno kupé bolo plné dymu. Smrdelo tu konope. Keď som otvoril dvere, napadla ma nejaká banda. Jeden z nich, na ktorého tvár len tak nezabudnem sa mi postavil tvárou v tvár. Vysmial sa mi priamo do tváre : No čo urobíš? Už som nereagoval. Verte mi, bol to veľmi ťažký zážitok. Snažil som sa zachovať chladnú hlavu a zostať profesionálom.“

„Potom som našiel svojho sprievodcu vlaku. Týmto nedostatkom rešpektu sme boli šokovaní. Potom prišli príslušníci. Ihneď som im opísal situáciu. Vykonali so mnou prehliadku kupé po celom vlaku. Počas tejto prehliadky zabezpečovali všetky potrebné preverovania. Konečne sme sa mohli pohnúť. Ale po druhý krát sa spustila záchranná brzda. Situácia sa stávala čoraz nebezpečnejšia. Skutočný Halloween. Otvoril som niekoľko okien, aby som umožnil cestujúcim dýchať. Bolo veľmi horúco a vlak bol naprataný.“

„Katastrofa“

„Po celom vlaku, gang alebo iní, zatiahli záchranné brzdy. Napriek prítomnosti polície to neprestávalo. Bolo rozhodnuté evakuovať vlak v tuneli. Katastrofa. Môj sprievodca vlaku a ja sme boli zdrvení. Tento človek si zaslúži rešpekt. Našťastie sme boli schopní sa vzájomne podržať. Trvalo vyše hodiny, kým sa podarilo vyviesť všetkých cestujúcich z vlaku a priviesť prázdny vlak na stanicu Bruxelles-Midi. Z Boitsfort som odišiel o 01h26 s 3,5 hodinovým meškaním! Do Bruselu som prišiel o 01h50 namiesto o 22h27.“

„V noci som nemohol oka zažmúriť. Cítili sme sa ponížení, osočení, vyhrážali sa nám a fyzicky nás napadli. Našťastie zo strany cestujúcich bolo veľa porozumenia. Kam to spejeme? Kto nám povie, môjmu sprievodcovi vlaku a mne, že máme na tento zážitok čo najskôr zabudnúť? Mohol by som o tom napísať ešte viac. Ale nechám si to radšej pre seba. Ešte by som chcel vyjadriť moju vďaku určitým ľuďom (cct, polícii, bezpečnostným zložkám, príslušníkom a hlavne môjmu sprievodcovi vlaku)“.