Európsky parlament (EP) bude totiž v stredu 29. januára hlasovať o ratifikácii brexitovej dohody. V prípade, že by ju EP neratifikoval, Spojené kráľovstvo by odišlo z EÚ bez dohody. Vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist to však označil za vysoko nepravdepodobné. Svojho mandátu sa po takmer roku ujme aj Miriam Lexmann (KDH) a stane sa tak 14-stou zástupkyňou Slovenska v EP.

Šimečka bude hlasovať za ratifikáciu dohody. „Po všetkom, čo sme posledné roky zažili, je dôležité, aby sme sa pohli ďalej. Poslednou podmienkou pred hlasovaním EP je, aby Veľká Británia v rámci výstupnej dohody reálne garantovala práva občanov EÚ, ktorí tam dnes žijú,“ dodal. Zdôraznil, že v Británii pracujú a študujú desaťtisíce Slovákov, ktorých práva musia ostať zachované. Dohodu podporí aj Hajšel, „pretože je to najlepšia možná dohoda, akú sa podarilo dosiahnuť a do maximálnej miery eliminuje chaos, ktorý by nastal v prípade neriadeného a neregulovaného brexitu a takisto garantuje aspoň do konca tohto roka práva našich občanov, podnikateľov a študentov žijúcich na Britských ostrovoch.“

Europoslanci sa zhodujú na tom, že vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom musia ostať čo najlepšie. Šimečka ale priznáva, že je otázne, či o to bude súčasná britská politická reprezentácia stáť. „Ideálne by bolo nepretrhnúť obchodné väzby, fungovať bez ciel a bariér, zachovať vzájomný prístup na trhy, ako aj tesnú spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti. Ale je otázka, či o to Boris Johnson (britský premiér, pozn. SITA) stojí, lebo to predpokladá dohodu na pravidlách a rovnakých podmienkach,“ uviedol. Podľa Hajšela je tiež potrebné pomôcť Slovákom, ktorí aktuálne žijú v Spojenom kráľovstve.

„Treba tiež zabezpečiť, aby sa o celom procese registrácie občanov v Británií a s ním súvisiacich procedurálnych záležitostí, kvalitnejšie a transparentnejšie informovalo a nevytvárali sa žiadne zbytočné administratívne bariéry. Voľný pohyb osôb je základ našej EÚ a mal by ostať aj základom budúcich vzťahov s Londýnom,“ vysvetli Hajšel. Dodal, že Spojené kráľovstvo ostáva európskym partnerom v NATO a je podľa neho potrebné, aby Londýn a Brusel spolu naďalej postupovali v zahraničnej politike.

Hajšel hodnotí spoluprácu s jeho britskými kolegami v socialistickej frakcii kladne, „aj keď nie vždy sme mali na veci rovnaký pohľad, dokázali sme sa vzájomne vypočuť, pochopiť a dohodnúť sa na kompromisných návrhoch“. Šimečka ale pripomína Brexitovú stranu Nigela Fargea, „tí nikomu nebudú chýbať. Nerobili nič konštruktívne, len hulákali zo zadných lavíc na plenárnych zasadnutiach“. Priznáva však, že mu jeho britskí kolegovia z Liberálno-demokratickej strany zoskupení v Renew budú chýbať, aj preto, že do poslednej chvíle bojovali za zotrvanie Spojeného kráľovstva v EÚ. Obaja europoslanci sa zhodli na tom, že odchod britských zástupcov môže zmeniť rozloženie síl v rámci frakcií EP.

Vydavateľ euractiv.sk Geist pripomína, že ide o ratifikáciu dohody, „čiže ak by za ňu europoslanci nehlasovali, nezastavil by sa tým brexit, len by Británia odišla z EÚ bez dohody. Nepredpokladám, že by v takom prípade bol britský premiér ochotný požiadať o ďalší odklad. To všetko je ale vysoko nepravdepodobné, EP dohodu schváli, pravdepodobne pohodlnou väčšinou”. Odchod Británie bude podľa Geista znamenať aj to, že sa svojho kresla v parlamente ujme Miriam Lexmann, ktorá doteraz čakala na uplatnenie takzvaného brexitového mandátu aj s poslancami z iných európskych krajín. Z hľadiska štruktúry frakcií EP to bude znamenať výrazné oslabenie frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR), v ktorej sú zoskupení aj slovenskí europoslanci Lucia Ďuriš Nicholsonová a Eugen Jurzyca (obaja SaS).

Keď vyhrala voľby v Spojenom kráľovstve Konzervatívna strana Borisa Johnosna, brexit sa stal už len otázkou času. Heslom kampane bolo „dokončime brexit“. V prípade, že europoslanci ratifikujú dohodu o vystúpení, od 31. januára bude nasledovať ročné prechodné obdobie, počas ktorého sa vzťahy medzi Britániou a EÚ v podstate nezmenia, kým obe strany budú rokovať o novej obchodnej dohode. Johnson odmietol predĺženie prechodného obdobia, hoci EÚ ponúkla, aby trvalo do roku 2022. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula Von der Leyen konštatovala, že časový rámec je „veľmi, veľmi krátky” a spôsobuje, že je „v podstate nemožné“ rokovať o niečom viac ako o rámcovej dohode. „Bez predĺženia prechodného obdobia sa nedá očakávať dohoda o každom aspekte nášho nového partnerstva,” dodala. V prípade, že Spojené kráľovstvo a EÚ nevyrokujú obchodnú dohodu, nasledovať bude rovnaký scenár ako v prípade brexitu bez dohody.