Môj profil 
Predplatné
Problém dnešnej doby je v tom, že namiesto demokracie ľudia zrazu vzhliadli k niečomu, čomu začali hovoriť “liberálna demokracia” a čo sa v ich poňatí vyznačuje vlastne tým, že hlasná menšina si “urve” svoj názor na úkor väčšiny.
Obľúbenými nástrojmi progresívnej menšiny sú citové vydieranie, strašenie, vyhrážanie alebo aj vzbudzovanie pocitov viny. “A aby taký nátlak dobre fungoval, musí byť organizovaný. Podobne ako jeden zamestnanec si presadí málo, preto sa združuje do odborov, podobne ako jeden podnik si presadí na vláde málo, preto sa združuje do komôr a najímajú si lobistov, tak taký jeden progresívny liberál si presadí málo a tak si zakladajú … politické neziskovky,” vysvetľuje ekonómka.
Šichtařová práve politické neziskovky definuje ako výkonné nástroje, ktoré chcú aby sa vláda väčšiny zmenila na vládu menšín, ktoré sú založené ako súkromnoprávne inštitúcie, majú právnu formu spolkov alebo nadácie a nadačných fondov, alebo všeobecne prospešnej spoločnosti a taktiež majú funkcie tzv. advokačné alebo filantropické.
“A aby si to ona väčšina, dostatočne postrašená a cítiaci sa previnilo, dokonca ešte zaplatila zo svojich vlastných daní. Pretože nenechajme sa mýliť, politické neziskovky čerpajú peniaze z našich daní. A o to tu beží,” upozornila.
Šichtařová ďalej dodáva, že veľmi ťažko znáša, že z verejných peňazí je prostredníctvom politických neziskoviek platená propagácia ideológií. “Považujem to za nebezpečenstvo pre systém zastupiteľskej demokracie. Propagované témy majú totiž nápadne často – trúfam si povedať takmer vždy – charakter neomarxistických, progresivistických či aspoň krajne liberálnych tém, ako sú podpora ‘pozitívnej diskriminácie’ LGBT, podpora imigrácie a multikulturalizmu, témy označovaná ako ‘gender’, environmentalizmus a podobne.”
Voliči podľa jej slov častokrát tolerujú vynakladanie verejných peňazí na tieto účely mysliac si, že ide o “správnu” agendu. Zároveň tak nevedomky financujú zmenu demokracie v “liberálnu demokraciu”. Voliči si tiež mnohokrát ani neuvedomujú, že nevolené politické neziskovky tým získavajú značný vplyv na ovplyvňovanie verejnej mienky.
“Navyše tieto neziskovky tým, že využívajú verejné peniaze, vytvárajú zdanie, že konajú vo verejnom záujme; v realite však o žiadny verejný záujem nejde. Aby totiž nejakú činnosť bolo možné označiť za verejný záujem, musela by sa na ňom spoločnosť zhodnúť vo voľbách, teda podporou politických strán, ktoré tému presadzujú,” vysvetľuje Šichtařová, ktorá upozorňuje, že v realite politické neziskovky iba umelo vytvárajú dojem, že na ich izmy existuje celospoločenská zhoda.
Ďalšie nebezpečenstvo politických neziskoviek spočíva podľa ekonómky v tom, že sú mnohokrát financované zo zahraničia, čím cudzí štátni občania, cudzie komerčné spoločnosti aj cudzie vlády presadzujú cudzie záujmy na pôde inej krajiny.
“Napríklad nadácia Open Society Fund Praha ako súčasť medzinárodnej siete nadácií Open Society Foundations, ktorú založil americký investor G. Soros a ktorá vo viac ako 70 krajinách sveta aktívne podporuje progresivistické témy – bez toho, aby sa o to voliči vo voľbách prosili. Nevidím dôvod, prečo by sme sa mali nechať korumpovať výmenou za to, že u nás dovolíme propagovať cudzie ideológie a záujmy,” píše Šichtařová, ktorá by chcela zakázať financovania politických neziskoviek z verejných peňazí a zo zahraničných zdrojov.
Ekonómka si je vedomá, že neziskovky budú na svoju obhajobu argumentovať tým, že ich verejnosť potrebuje. “Lenže ja nemám nič proti tomu, aby verejné peniaze dostal potrebný domov dôchodcov, u ktorého sa drvivá väčšina spoločnosti zhodne, že si želá jeho existenciu. Nemám dokonca ani nič proti tomu, aby súkromné organizácie obhajovali rôzne politické postoje. Nech si Milión chvíľok ďalej zbiera príspevky od súkromných darcov. Odmietam ale, aby politické neziskovky získavali peniaze z daní, peniaze od zahraničných vlád alebo od cudzích občanov bez volebného práva u nás,” dodáva na záver.
.JPG)
.jpg)
