Na to, aby sa im to aj podarilo stačí, aby odmalička deti nasávali nezmysly, ktorým časom začnú aj veriť. Jednou z takých hlúpostí, o ktorej sa za chvíľu nebude smieť v školách pochybovať, je axióma, že muži a ženy sú rovnakí. “Nie rovnocenní, nie rovnako dôležití – ale rovnakí. Čo je prekliaty rozdiel.”

Veď len pred nedávnom, v Barcelone v jednej knižnici zakázali rozprávky o Červenej čiapočke a Šípkovej Ruženke. Školská komisia pre rodovú rovnosť totiž dospela k záveru, že sú príliš sexistické (viac v článku).

“Povedali by ste, že to je kuriozita a nemá zmysel sa ňou ďalej zaoberať. V Španielsku sú tisíce knižníc a jedna z nich jednoducho uletela. Lenže tak to najskôr nie je. To je len začiatok. To isté v rôznych obmenách vidíme po celom svete viac a viac, ako sa k moci dostávajú noví liberálni politici. Vytvárajú zástupné témy a skutočné témy, ako napríklad dôchodkovú či zdravotnú reformu, neriešia,” upozorňuje.

Šichtařová zároveň dodáva, že pre mladých voličov je zaujímavejšie vyhlásenie, že princ nemal princeznú bozkávať bez jej súhlasu, než to, že bude na dôchodky málo peňazí. Pretože to je predsa politika pre starých.

Nová terminológia

Ekonómka tiež upozorňuje na fakt, že k nám takéto nápady prichádzajú hlavne z Ameriky. Napríklad kalifornské Berkeley ruší termíny, ktoré sú “rodovo nevyvážené” a namiesto termínu tehotná žena, začínajú používať termín tehotná osoba alebo tehotný zamestnanec (viac v článku) “To nám dokazuje, ako sú americkí liberáli progresívni a moderní, pretože tak ako Sovieti v okrídlenom porekadle rozdojili capa, oni zrejme otehotneli muža,” poznamenáva ekonómka.

A ďalej poukazuje na to, že progresívni politici nás informujú hlavne o tom, že rozdiely medzi mužmi a ženami vznikajú zlou výchovou a spoločnosťou ovládanou mužmi. A potom sa nám “moderne a progresívne prihodí”, že Berlínsky správny súd bude rozhodovať, či je neprijatie deväťročného dievčaťa do najstaršieho berlínskeho chlapčenského zboru diskrimináciou na základe pohlavia,” (viac v článku).

“Dobre, niekto si na tom chce prihriať svoju polievočku a trochu sa zviditeľniť. Chápem. Ale ako je možné, že sa táto zbesilá konštrukcia dostane až na súd? Že nie je zastavená hneď v zárodku ako zaujímavý vtip? To akože súdy v multikultúrnom Nemecku nemajú na práci nič dôležitejšie? To akože budeme musieť odvolávať rozdiely medzi mužmi a ženami, ako odvolával Galileo Galilei? To je akože moderná inkvizícia?,” pýta sa Šichtařová.

A keď sa aj nájde náhodou nejaký odvážlivec, ktorý vyhlási “a predsa sa točí!”, potom si extrémisti založia svoje politické neziskovky financované z našich peňazí a začnú podľa slov ekonómky “takýchto kacírov mediálne lynčovať ako údajných manipulátorov, demagógov, náckov a klamárov. Žiadnu lož vám síce nedokážu, ale to je fuk, stačí dobrý nadpis. Ďalšie spriatelené politické neziskovky dodajú dobrý marketing, a to by v tom bol čert, aby ste radšej nevyhlásili “a no tak, muži a ženy sú rovnakí”, aby ste už od toho cirkusu mali pokoj.”

Šichtařová priznáva, že nikdy nepochopila, v čom ten “nechutný genderový stereotyp” vlastne spočíva. A zamýšľa sa nad tým, či by pre nich bol svet lepším “keď nebudú mamičky …? Alebo by snáď správne bolo, že dievčatá sú na svete, aby z nich boli oteckovia? Či sú na svete preto, aby nás poučili, že deti produkujú veľa CO2 a rodičovstvo je prežitok …?”

Rozprávky

Ďalej sa v svojom blogu vracia aj k už spomínaným rozprávkam. Šichtařovej, ktorá je sama matkou šiestich detí, sa nepáči, že storočiami osvedčené príbehy ľudovej slovesnosti, ktoré stoja na pôvodných naozajstných európskych hodnotách, majú ustúpiť novým modlám rovnosti, kde muž a žena neexistujú, ale zato existuje 64 pohlaví.

Zákazy klasických rozprávkových príbehov začali propagovať už aj hollywoodske hviezdičky, ktoré kritizujú, že sa ženy ocitajú v týchto príbehoch v úlohe pasívneho objektu, ktorý čaká na záchranu od muža. A snažia sa preto burcovať spoločnosť.

“Ale čo je na tom zlé? Neplatilo to tak v minulosti? Koľko poznáte vojvodkýň? Budeme prepisovať minulosť? Len čakám, kedy nejaká osoba zaoberajúca sa vedou zistí, že tu vlastne boli Alexandra Macedónska a Gája Julia Cezárová. Len sa to báli povedať nahlas, že sú ženami, aby neboli diskriminované. A možno teraz budeme v školách povinne rozprávať deťom rozprávky o modlivke, ktorá svoju milovanú osobu, ktorá v minulom storočí bývala mužom, zožerie, pretože neodvolal, že je muž, a ako taký si rovnako nič iné nezaslúži,” upozorňuje.

Krása žien

Hollywoodske hviezdy tiež kritizujú, že u mužov rozprávky vyzdvihujú silu a u žien krásu. No podľa ekonómky to zase nedomysleli.

“Keby neboli hviezdičky krásne, nikdy by sa nestali hviezdičkami. Ich úspech, príjmy a vplyv na spoločnosť sú dané peknou tváričkou. Feministky skôr len nepochopili, že si pod sebou podrezávajú vetvu.”

A aj preto si Šichtařová myslí, že celý tento cirkus je možný len preto, že sa Amerika a Európa dostali do neskutočného blahobytu.

“K moci prichádzajú politici narodení po novembri 1989. Nezažili slovník predošlého režimu, a napriek tomu k nemu nevedomky skĺzavajú. “Boľševici” sa vracajú, len majú inú farbu a neprichádzajú z východu. Po slovníku ale prídu činy. Ešte nemajú veľkú silu. Stále sú v opozícii, ale už si brúsia zuby na vládu. Budúci nemecký kancelár, dosť možné, už môže byť kapustový ekoterorista, ktorý vie, čo všetko vám má zakázať, aby ste boli šťastnejší,” upozorňuje Šichtařová a dodáva, že takýchto ľudí treba vypočuť a mala by sme im ponúknutá aj starostlivosť. “Ale rozhodne im nesmieme ustúpiť a dovoliť zničiť náš svet.”