Môj profil 
Predplatné
Autorka začína citáciami politológa z Harvardu, ktorý povedal, že dôležité pre fungovanie demokracie je ventilovanie a pokračuje citovaním nositeľa Nobelovej ceny Daniela Kahnemana, ktorý opísal omyl dostupnosti, ktorého sa dopúšťame, keď nehodnotíme skutočnú pravdepodobnosť výskytu istého javu, ale názor si vytvárame podľa toho, ako je prítomný v našej mysli.
Ako to už býva, čím prázdnejší článok, tým viac sa autor potrebuje zaštiťovať výrokmi politológov z Harvardu a nositeľmi Nobelových cien, ktorí majú dodať článku zdanie vedeckej úrovne.
Prvým objavom riaditeľky Ústavu verejnej politiky Sičákovej-Beblavej v článku je, že ľudia majú radi svoje etnické stádočko a to aj pri výbere pracovníka do zamestnania.
„Výskum pre finančnú politiku na Slovensku ukázal, že záujemcovia o prácu s rómsky znejúcim menom, ale inak s rovnakou kvalifikáciou, boli do výberového konania pozývaní menej ako tí, ktorých meno neznelo rómsky.“
Vskutku nečakaný objav, možno keby si výskumníci nezamieňali rasové predsudky s generačnými skúsenosťami, mohli sa venovať niečomu užitočnejšiemu.
Ďalší príklad ktorý uvádza autorka súvisí s nadmernou sebadôverou. „Skutočnosť, že niekto vykonáva záslužné a obetavé aktivity v sociálnej oblasti a vďaka tomu požíva autoritu, by nemalo znamenať automatické prelievanie autority aj do iných oblastí verejného života. Ak kňaz Marián Kuffa pomáha ľuďom z vylúčených skupín, neznamená to, že má vedomosti o riadení a organizovaní Európskej únie. Daný odbor sa študuje niekoľko rokov na univerzite, nie je to len znôška pocitov a intuitívnych postojov. Preto pri verejnom vyjadrovaní postojov by mal byť veľmi opatrný, lebo môže kombináciou svojej neformálnej autority a nízkeho poznania v danej oblasti, tejto krajine a ľuďom v jeho komunite v istých situáciách viac škodiť ako pomáhať“.
Autorka zabúda že človek kritizuje také rozhodnutia EU, ktorým svojou logikou rozumie. K takým na ktorých pochopenie by potreboval vyštudovať univerzitu sa sotva bude vyjadrovať. No platiť by to malo aj naopak, treba sa teda pýtať, či všetci tí „odborníci“ z SaS a ďalších opozičných strán a mimovládnych organizácií majú vyštudovaný daný odbor o organizovaní Europskej únie na univerzite, keď verejne vyjadrujú podporu krokom EU.
Autorka ďalej konštatuje, že podobných chýb sa dopúšťajú rôzne mediálne celebrity, ktoré nemajú problém pomudrovať o otázkach riadenia štátu. „Je namieste otázka pre novinárov, či motiváciou ich oslovenia je len záujem zvýšiť čítanosť článku, alebo či sú presvedčení, že Adela Banášová si po večeroch robí kurzy zahraničnej politiky na Oxforde a môže sa preto vyjadrovať k otázkam od Sýrie až po budúcnosť Európy.
Či podobné kurzy na Oxforde absolvovali odborníci na domácu a zahraničnú politiku ako Juraj Kemka, Richard Stanke, Katka Koščová, Karolína Farská, alebo Pavel Traubner už autorka v rámci vyváženosti nespomína.
Peter Adamec
