Pri zostupe hlboko do jaskynného systému sa našlo okolo 1500 pozostatkov z 15 nekompletných kostier všetkých vekových kategórií, od dojčiat cez väčšie deti po dospelého až starca. Ich skúmaním sa zistilo, že tento vývojový typ bol už schopný dlhšej chôdze, nielen liezť po skalách. Ide o doteraz najväčší nález fosílnych ľudských pozostatkov na africkom kontinente.
Telá boli odložené v odľahlej časti jaskyne, ktorá bola určená na pohrebné účely. John Hawks z univerzity vo Wisconsine v USA vyhlásil, že “takáto situácia je pri ľudských fosíliách jedinečná”. Vedúci tímu profesor Lee Berger z Witwatersrandskej univerzity v Johannesburgu vysvetlil, že do tejto časti jaskyne, tzv. pohrebnej komory, sa nedostali náhodou, ale podľa všetkého vedome. Nešlo totiž ani o masové vyhynutie, telá nenesú žiadne stopy po vážnom úraze či narušení zdochlinožravým zvieraťom alebo iným predátorom, nezaniesli ich tu ani prírodné procesy, ako napríklad tečúca voda. Je to skutočne pozoruhodné, pretože vedci pripisovali vykonávanie pohrebného obradu doteraz len modernému typu človeka.
Homo naledi však podľa anatomických charakteristík patrí do skoršieho dáta. Mal maličký mozog o veľkosti pomaranča, bol vysoký v priemere asi 1,5 m a vážil asi 45 kíl. Zuby sa podobajú vývojovému druhu Homo habilis, ramená pripomínajú ľudoopa. Silne zahnuté ruky typické pre skorých hominidov používal na lezenie, ale nohy sú takmer na nerozoznanie od moderného človeka, takže zvládal prejsť aj dlhé vzdialenosti. Podľa profesora Bergera takáto kombinácia u vývojového typu Homo naledi je výrazným odlíšením od všetkých doteraz známych ľudských druhov. Predpokladá, že v juhoafrických jaskyniach, ktorých sú stovky, ak nie tisíce, sa môžu nachádzať ďalšie pozostatky tohto druhu.
Profesor Berger pre spravodajský server BBC News uviedol, že Homo naledi mohol žiť v Afrike pred 3 miliónmi rokov a verí v jeho zaradenie medzi prvé druhy rodu Homo ako “most” medzi primátom a človekom. Profesor Chris Stringer z prírodovedného múzea pre BBC hovorí taktiež o “veľmi dôležitom objave”: “To, že my vidíme stále viac a viac druhov, naznačuje, že príroda experimentovala s vývojom človeka, čo viedlo k niekoľkým rôznym typom človeka nachádzajúcich sa paralelne v rôznych častiach Afriky. Iba jedna línia nakoniec prežila a viedla k nám.”
Výskumnú expedíciu do jaskyne financovala spoločnosť National Geographic Society. Medzi nimi bola aj Marina Elliottová, ktorá pri schádzaní do jaskyne a objavení nálezu “prirovnala svoje nádherné pocity k tým, aké musel asi mať Howard Carter, keď otvoril Tutanchamonovú hrobku”.