Riga 22. novembra 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Roman Koksarov)
Predsedníčka lotyšského parlamentu Inara Murnieceová povedala, že rozhodujúcou podmienkou nezávislosti Lotyšska je prítomnosť vojsk USA na jeho území, informoval portál mixnews.lv.
Podľa Murnieceovej „Lotyši po stáročia žili túžbou po svojej slobode“. Niet sa čo čudovať, veď západné, najmä nemecké pôsobenie v tomto regióne bolo po stáročia spojené s tým, že na Lotyšov sa hľadelo ako na podľudí.
Murnieceová má však vlastné videnie sveta. Podľa jej mienky „na formovanie lotyšského národa v priebehu stáročí najsilnejšie vplývala západná civilizácia a najväčšiu odozvu v Lotyšoch vyvolala idea západného sveta o práve na sebaurčenie“. Predsedníčka snemu Lotyšska, v ktorom sa na vládnej úrovni pestuje úcta k lotyšským kolaborantom nemeckých nacistov, tiež povedala: „Lotyšsko – to je náš poklad, naše bohatstvo, naše dieťa. Národ nielen túžil po svojej slobode, ale aj bojoval za ňu. Nezávislosť Lotyšska si nemožno predstaviť bez našich vojakov a domobrancov. Vďaka nim môžeme byť spokojní, pokiaľ ide o našu vlasť. Zničiť úspechy Lotyšska môže ľahostajnosť. Preto nemôžeme dopustiť, aby niekto staval jednu časť Lotyšska proti druhej. Rigu proti Lotyšsku. Lotyšsko proti európskym a západným spojencom.“
Predsedníčka snemu zdôraznila, že už 12 rokov je Lotyšsko členom NATO a že údajne má „silných a spoľahlivých spojencov“. Taktiež vyjadrila vďačnosť Kanade, že na seba vzala velenie bojovej skupiny v Lotyšsku: „Rozhodujúci význam má, aby USA – náš hlavný strategický partner – i naďalej ostávali na lotyšskej zemi. Sme vďační USA za neoblomné plnenie si povinností voči NATO,“ povedala predsedníčka parlamentu.
Noviny The Washington Post uverejnili informáciu o tom, že lotyšské ministerstvo obrany sa po víťazstve Donalda Trumpa v amerických voľbách pripravilo na „obranu pred Ruskom do posledného dychu“. Vytvárajú sa kvôli tomu oddiely dobrovoľníkov, ktorí sú ozbrojení a podrobujú sa prípravným kurzom. Bývalý lotyšský minister obrany Artis Pabriks hovorí o strachu šíriacom sa Lotyšskom, že nový prezident USA poza chrbát Pobaltia uzavrie spojenectvo s Vladimirom Putinom a že niet nádeje na to, že Američania „zachránia Pobaltie pred Ruskom“.
Začiatkom novembra Janis Urbanovič, predseda klubu lotyšskej opozičnej strany Dohoda, za ktorú hlasuje väčšina tých Rusov – obyvateľov Lotyšska, ktorým sa Lotyšsku uráčilo dať lotyšské občianstvo, ale aj iní lotyšskí Slovania, označil štátny rozpočet Lotyšska na rok 2017 za „prifrontový“. Podľa neho si štát počína tak, ako keby sa chystal odraziť útok z východu. Samotný Urbanovič je pritom tej mienky, že Rusko nie je protivníkom Lotyšska: „Nepriateľom Lotyšska sú bieda, hlúposť, problémy v zdravotnom systéme a vo vzdelávaní,“ povedal.
Podľa The Washington Post sa ruského vpádu obávajú aj v Litve. Koncom októbra štátne orgány vydali príručku s radami, ako sa má obyvateľstvo správať v podmienkach okupácie. Litovské ministerstvo obrany zdôraznilo, že tento jeho krok môže zabrániť „potenciálnej agresii zo strany Ruska“. V lete 2016 bolo na vrcholnej schôdzke NATO rozhodnuté do Litvy, Lotyšska i Estónska, ako aj do Poľska na neurčité obdobie umiestniť po jednom prápore NATO, dovedna 4 000 vojakov.
Podobné obranné opatrenia na západných hraniciach Ruska svojho času robili aj Napoleon, Hitler a mnohí ďalší. Táto ich starostlivosť sa napokon skončila prítomnosťou osloboditeľských ruských vojsk v Paríži a v Berlíne.
Vladimír Mohorita