„Prezident by mal rešpektovať riadne zvolenú vládu a nemal by sa vytvárať prezidentský systém vládnutia. Ako hlava štátu by som však o všetkých dôležitých rokovaniach hovoril s vládou a vzhľadom na svoje diplomatické skúsenosti – aj z komplikovaných rokovaní – verím, že by som dokázal nachádzať kompromisy, s ktorými by sa všetci mohli stotožniť,“ odpovedal na otázku, čo by robil v prípade, že stanovisko vlády by bolo zásadne odlišné od toho jeho.

Rovnaké otázky, ako v rozhovore pre agentúru SITA dostal pred druhým kolom prezidentských volieb Maroš Šefčovič, dostala aj druhá kandidátka Zuzana Čaputová.

Do akej miery chcete využívať svoje kompetencie v zahraničnej politike? Za akých okolností by ste trvali na tom, aby prešli z vlády na Vás ako prezidenta/prezidentku?

Určite by som zásadne zakročil v prípade, ak by chcel niekto nasmerovať Slovensko von zo zoskupení, v ktorých naša krajina je. Čiže ak by napríklad ohrozoval naše postavenie v EÚ, ktorá nám garantuje rast platov, zamestnanosti alebo životnej úrovne našich seniorov či mladých ľudí. Vďaka svojim skúsenostiam v zahraničnej politike, verím, že by som dokázal zjednocovať aj okolo zahraničnopolitických tém.

S akými stanoviskami by ste určite nevystúpili na summite Severoatlantickej aliancie? Čo by ste robili v prípade, že postoj vlády by bol v otázke bezpečnosti a obrany zásadne odlišný od Vášho?

Prezident by mal rešpektovať riadne zvolenú vládu a nemal by sa vytvárať prezidentský systém vládnutia. Ako hlava štátu by som však o všetkých dôležitých rokovaniach hovoril s vládou a vzhľadom na svoje diplomatické skúsenosti – aj z komplikovaných rokovaní – verím, že by som dokázal nachádzať kompromisy, s ktorými by sa všetci mohli stotožniť. Zvolil by som rozhodne štýl: najprv rokovať, dohodnúť sa a pred verejnosť predstupovať s riešeniami.

Podľa ústavy prezident zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. V akých prípadoch môže byť podľa Vás táto kompetencia nadradená iným kompetenciám, napríklad keď ide o vymenovanie/ prijatie demisie ministrov či vymenovanie sudcov ústavného súdu?

Určite by som dodržiaval ústavnú tradíciu a zostavením vlády by som poveril v prvom rade víťaza volieb. Mojou podmienkou na vymenovanie vlády by však bolo, aby som sa s budúcim premiérom porozprával o všetkých menách a aby za Slovensko nastupoval vždy ten najlepší, špičkový tím.

Ako si predstavujete svoje pôsobenie voči vláde? Na akej báze sa chcete stretávať s ministrami?

Prezident má byť vo vzťahu k vláde partnerom a nie jej protivníkom. A to hovorím bez ohľadu na politické zafarbenie vlády. Do kampane som išiel s veľmi jasným prezidentským programom, ktorý by som chcel presadiť práve vďaka pravidelným stretnutiam s ministrami, ale aj ďalšími odborníkmi. Napríklad vzhľadom na môj veľmi podrobný program v sociálnej oblasti by som chcel minimálne raz za mesiac sedieť s ministrom práce. Ale podobne aktívny by som bol aj v iných oblastiach, ktoré považujem za strategické pre budúcnosť našej krajiny.

Na základe akých kritérií by ste sa rozhodovali, či nejaký zákon podpíšete alebo vetujete?

Určite by som sa v prvom rade zaujímal o dopady zákonov na život ľudí a v prípade negatívnych dopadov by som vyžadoval jasnú správu, ako ich zmiernime, predovšetkým na zraniteľné skupiny ľudí. Pre kľúčové oblasti by som sa určite obklopil odborníkmi z praxe, ktorí by mi pomohli zhodnotiť kvalitu jednotlivých zákonov.

Odvolali by ste sudcu, ktorý dosiahne vek 65 rokov, ale jeho odchodom by mohla byť ohrozená činnosť súdu? Myslíte si, že súčasný postup je správny, alebo by ste preferovali iné riešenie, než je odvolávanie na návrh Súdnej rady SR?

Postupná obmena na súdoch nie je negatívna a nie je na škodu, ak dostanú šancu aj mladší sudcovia. Samozrejme, treba k tomu pristupovať citlivo a určite by som sa slepo nedržal nejakého nepísaného pravidla, ak by to ohrozilo riadny chod súdov.

Slovensko čaká voľba generálneho prokurátora. Aké kritériá musí spĺňať uchádzač, aby ste ho na túto funkciu vymenovali?

Predovšetkým veľmi silný osobný príbeh s vysokou odbornosťou, morálnou autoritou a schopnosťou viesť ľudí.

Máte pocit, alebo vedomosť o tom, že existuje vo Vašej minulosti niečo, čo je v ostrom rozpore s tým, čo prezentujete v kampani?

Vylučujem také niečo. Mám najvyššiu bezpečnostnú previerku nielen Slovenska, ale z úrovne Európskej únie a NATO. Ponúkam absolútne čistý štít, čo sa jednoznačne ukázalo aj počas kampane pri pokusoch o zavádzajúcu antikampaň.

Ktoré kompetencie chcete pri napĺňaní svojho programu vo funkcii prezidenta využiť?

Určite svoju diplomatickú trpezlivosť, schopnosť rokovať a nachádzať kompromisy aj v tých najnáročnejších podmienkach. Takisto ponúkam bohaté kontakty na svetových lídrov, ktoré som pripravený využiť v prospech Slovenska. Verím, že najsilnejšia prezidentská kompetencia je zakódovaná v osobnosti, odvahe a nasadení prezidenta. Osobný vklad, autorita, pracovitosť a schopnosti dokážu nepomerne znásobiť jeho formálne kompetencie.

O aké kompetencie by ste sa chceli oprieť pri riešení problémov spojených s extrémizmom na Slovensku?

Odmietam akýkoľvek extrémizmus – ľavicový aj pravicový. No cesta k celospoločenskému zmieru ešte nikdy neviedla cez to, že je niekto vytlačený na okraj spoločnosti. Chcem byť prezidentom pre všetkých ľudí na Slovensku a zaujímal by som sa o to, čo trápi všetky skupiny obyvateľov. Aj cez osobný príklad chcem posilniť dôveru ľudí v politiku a politikov, preto som pripravený vzdať sa inštitútu prezidentskej imunity. Ponúkam tiež silný sociálny program a program ďalšieho rozvoja Slovenska, v ktorom sa nájdu mladí ľudia, mladé rodiny. Ľuďom chcem každý mesiac otvoriť Prezidentský palác, a tak verím, že cez úprimný a skutočný záujem o ľudí prispejem k tomu, aby nebol dôvod uchyľovať sa k extrémnym ideám.

Životopis:

Kariérny diplomat JUDr. Maroš Šefčovič, PhD., sa narodil 24. júla 1966 v Bratislave. Šefčovič študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, aj na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (1985 – 1990). Postgraduálne doktorandské štúdium absolvoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave (1996 – 2000). V diplomacii pôsobí od roku 1990, keď nastúpil na Federálne ministerstvo zahraničných vecí ČSFR. Tam pôsobil ako poradca štátneho tajomníka ministra zahraničných vecí. V rokoch 1991 a 1992 ho vyslali na veľvyslanectvo do Zimbabwe. V roku 1992 už pôsobil ako druhý tajomník a zástupca vedúceho zastupiteľského úradu v Kanade.

V roku 1996 sa stal zástupcom riaditeľa odboru krajín Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), o rok na to bol zástupcom riaditeľa kancelárie ministra zahraničných vecí. V roku 1998 bol už riaditeľom kancelárie a v tom roku odišiel do Bruselu, kde bol zástupca vedúceho misie SR pri EÚ.

Mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom sa stal v roku 1999, bol veľvyslancom v Izraeli. Po návrate na Slovensko bol generálnym riaditeľom sekcie bilaterálnej spolupráce a generálnym riaditeľom sekcie EÚ záležitostí. V rokoch 2004 a 2009 bol stálym predstaviteľom SR pri EÚ.

V roku 2009 nahradil v Európskej komisii Jána Figeľa. V Komisii Josého Manuela Barrosa sa stal komisárom pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Podpredsedom Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti bol v rokoch 2010 – 2014.

V roku 2014 sa zúčastnil aj na voľbách do Európskeho parlamentu, viedol kandidátku za stranu Smer-SD, členom strany však nie je. Do tretice sa stal podpredsedom EK vedenej Jeanom-Claudom Junckerom zodpovedným za energetickú úniu (2014 – doteraz), hoci pôvodne mal mať v portfóliu napríklad vesmír.

V roku 2018 prejavil záujem stať sa hlavným kandidátom európskych socialistov na post predsedu Európskej komisie. Napokon sa vzdal v prospech svojho vnútrostraníckeho konkurenta, Holanďana Fransa Timmermansa.

Maroš Šefčovič je ženatý, má tri deti. Hovorí po anglicky, francúzsky a rusky.