Môj profil 
Predplatné
Vo svojom článku Tom Holland definuje súčasnú situáciu na svetovej politickej scéne, najmä potom zámer amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý chce znížiť bilaterálny obchodný schodok s Čínou. Tento jeho úmysel však pre Peking predstavuje značnú hrozbu, ktorej bude musieť čeliť. Prebytok obchodnej bilancie Číny voči USA vo výške 375 biliónov dolárov značne presahuje rovnakú hodnotu (165 biliónov dolárov) voči zvyšku sveta, uvádza autor.
“Inými slovami – Čína potrebuje americké doláre, ktoré zarába pomocou vývozu tovaru do USA, aby zaplatila za všetky technológie, ktoré potrebuje k získaniu licencie z iných krajín, a všetky investičné prostriedky, high-tech komponenty a suroviny, ktoré musia kupovať, vrátane 9 miliónov barelov ropy dovážané každý deň zo zvyšku sveta, aby mohla podporovať vlastný ekonomický rast,” píše vo svojej analýze Tom Holland.
Autor opisuje niekoľko spôsobov, ako túto situáciu zvládnuť. Jednak vyhovieť drastickým požiadavkám Washingtonu v obchodnej vojne, po druhé drasticky znížiť svoje dovozy zo zvyšku sveta alebo hľadať alternatívne platobné prostriedky namiesto amerického dolára. Peking však nevyhovie požiadavkám “ekonomických jastrabov” vo Washingtone, ktorí chcú obmedziť štátne dotácie priemyslu. Priemyselná politika vlády Made in China 2025 je príliš úzko spojená s prezidentom Si Ťin-pchingom, aby to bolo politicky realizovateľné, uvádza Holland.
Ako píše autor, dlhodobá politika Pekingu je zameraná na zníženie závislosti Číny od dovozu high-tech prístrojov, ako sú napríklad mikroprocesory. Avšak čínsky ekonomický rast stále závisí na obrovskom dovoze komodít, konštatuje Holland. Podľa Hollanda by zrušenie týchto zámerov znamenalo ohrozenie ambícií čínskeho prezidenta, ktoré smerujú k dosiahnutiu úrovne rozvinutej krajiny do polovice storočia. A opäť platí, že je to neprípustné. Zrejme je teda nutné nájsť alternatívu amerického dolára aj z toho dôvodu, že možnosť dvadsaťročnej ekonomickej vojny by trvalo narušila celosvetové dodávateľské reťazce, ktoré prechádzajú Čínou do USA.
Autor okrem iného vykonal analýzu využitia jüanu v medzinárodnom obchode a konštatuje, že iné štáty sú voči nemu skeptické. “Historicky iné krajiny mali výhrady ohľadom prijímania platieb v jüanoch. Jednak jüan nebol ani plne a voľne konvertibilný, po druhé nebol prijatý celosvetovo. To znamená, že ak ste dostali zaplatené v jüanoch, existovali limity na to, čo ste s tým mohli urobiť. Mohli ste si kúpiť veci z Číny alebo ste mohli investovať do niekoľkých aktív, ktoré vám čínske úrady umožnili zakúpiť,” uvádza Tom Holland.
Ďalej autor podotýka, že čínski obchodní partneri dlhodobo spochybňovali vierohodnosť jüanu ako menovej investície, a to kvôli manipuláciám vlády na pekinskej burze, ktoré sa odohrávali naposledy v roku 1993. Okrem toho tieto manipulácie, podľa názorov mnohých odborníkov, spôsobili 3,5 rokov dlhú ekonomickú krízu v Ázii.
Napriek volatilite jüanu voči americkému doláru počas posledných 18 mesiacov sa čínska mena voči zlatu značne stabilizovala, dodáva autor. A to podľa neho smerujú čínski menoví politici k možnosti zabezpečenia jüanu zlatom. Ďalším možným krokom by podľa Hollanda mohlo byť zavedenie zmluvy o futures kontraktoch na zlato denominované v jüanoch. A tieto kontrakty by boli otvorené pre zahraničných účastníkov.
Navyše meny ostatných krajín ázijského regiónu preukazujú voči čínskemu jüanu značnú stabilitu.
“Kým vývoj mien v Ázii bol voči americkému doláru nestabilný, voči jüanu je naopak pozoruhodne stabilný. Stručne povedané – aj keď sa americká administratíva snaží narušiť dodávateľské reťazce a obmedziť ponuku amerických dolárov na medzinárodných trhoch prostredníctvom obchodného deficitu Spojených štátov, stále sa zdá, že sa skôr, než americký dolár stane menovou kotvou pre Áziu práve jüan,” domnieva sa autor.
Holland si myslí, že ak tento trend bude aj naďalej pretrvávať, bude musieť Čína absolvovať dlhú cestu, aby si vybudovala novú ázijskú menovú zónu založenú na jüane a následne sa premenila na dominantnú ekonomickú veľmoc.
.jpg)
.jpg)
