Tím komisára pre deti bol tak mesiac aktívne v teréne a rozprával sa so žobrajúcimi deťmi. V priebehu tohto mesiaca zachytili viac ako 100 detí. V 31 percentách prípadov sa pritom potvrdili znaky organizovaného žobrania.

„Zaznamenané boli aj vážne ohrozenia zdravia a dôstojnosti detí – nevhodné oblečenie, vyčerpanie, hlad, vystavenie rizikovému prostrediu či prítomnosť dospelých, ktorí s deťmi manipulovali. V niektorých prípadoch žobrajúci rodičia mali pri sebe veľmi malé deti v dojčenskom veku, ktoré pôsobili omámeným dojmom,” upozornil komisár pre deti Jozef Mikloško.

Súčasne zdôraznil,že žobranie detí nie je sezónny jav. Ide podľa jeho slov o organizované zneužívanie zraniteľných detí na ekonomické účely.

„Ide o porušovanie základných práv dieťaťa a vážny spoločenský problém, ktorý si vyžaduje koordinovanú reakciu všetkých rezortov,“ vyhlásil Mikloško.

Komisár pre deti ďalej zdôraznil, že ide o tému marginalizovanej rómskej komunity. Túto tému opäť otvoril priamo v mieste jej výskytu – na východe Slovenska. Tu v januári predstavil veľký monitoring obcí a škôl s marginalizovanými komunitami. Komisár sa veľmi aktívne venuje téme riešenia problematiky detí z týchto komunít, transgeneračnej chudobe a plneniu školskej dochádzky.

Detský ombudsman spresnil, že monitoring žobrajúcich detí sa uskutočnil v kombinovanej forme terénneho a formálneho zberu dát. Išlo teda o priame pozorovania, rozhovory s deťmi a anonymné dotazníky. Oslovovali pri tom samotné deti, ktoré aktívne žobrú, no aj deti, ktoré žobrajúcich vrstovníkov vnímajú. Monitoringom pritom opakovane zachytili znaky, ktoré svedčia o organizovanom využívaní detí na žobranie. V priebehu jedného mesiaca zachytili viac ako 100 detí, pričom vo viac ako 30 percentách prípadov vykazovali znaky organizovaného či núteného žobrania. Deti sú pritom privážané alebo privádzané dospelými, sú nimi v pozadí sledované a peniaze deti odovzdávajú iným osobám. Deti pritom žiadajú nielen peniaze, ale tiež jedlo či iné formy materiálnej pomoci, ktoré potom predávajú ďalej vo svojej komunite. Monitoringom sa tiež zistilo, že sa deti striedajú na rovnakých miestach a používajú naučené frázy či príbehy. Podľa tímu detského ombudsmana deti pôsobia zastrašenie, utiahnuto alebo mlčia.

Závažným zistením je ďalej aj to, že deti sú ponúkané dospelým za peniaze na sexuálne služby, a to aj rovesníkmi. Ponúkané sú pritom 13 až 16-ročné dievčatá. Monitoring tak ukázal známky organizovanej detskej prostitúcie, a to najmä v lokalite Prešova, Trebišova a Košíc.

„Mnoho detí bolo aj priamo počas priebehu monitoringu pod vplyvom toluénu, pričom viaceré uvádzali aj miesta odkiaľ sa k nemu dostávajú,” doplnil Úrad komisára pre deti.

Žobrajúce deti často uvádzali, že ich žobrať posielajú rodičia, alebo im rodičia či iné dospelé osoby hovoria, kam presne majú ísť a čo majú hovoriť.

Podľa komisára pre deti ide v opísaných prípadoch o závažné porušenie práv dieťaťa z hľadiska ochrany zdravia, dôstojnosti a bezpečia. Podotkol, že túto ochranu garantujú aj medzinárodné dokumenty a tiež vnútroštátna legislatíva SR. Detský ombudsman tak odporúča otvoriť celospoločenskú diskusiu o fenoméne žobrania detí a zaviesť pravidelný monitoring „hotspotov“ a výmenu informácií medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), samosprávami, políciou a školami. Ďalej odporúča posilniť komplexnú sociálnu prácu s rodinami pod vedením ÚPSVaR, zlepšiť kontrolu školskej dochádzky a reagovať na jej porušovanie, vyšetriť podozrenia z organizovaného zneužívania a obchodovania s deťmi a zaviesť zákaz predaja toluénu a riedidiel osobám mladším ako 18 rokov.

Tím Úradu komisára pre deti, ktorý vykonávala monitoring poukázal súčasne na potrebu spustiť vzdelávacie a osvetové kampane na školách. To súvisí práve s vykonaným prieskumom názorov na žobranie u detí, ktoré to pozorujú vo svojom okolí. Z nich si totiž 78 percent myslí, že deti k tomu niekto núti. Ľúto je to 55 percentám z nich, pričom 48 percent je presvedčených, že by sa takéto niečo nemalo diať. Tím detského ombudsmana súčasne zistil, že 35 percent detí nevie, komu to povedať, prípadne to vôbec neriešia a vnímajú to jednoducho ako fakt.

„Až 65 percent stredoškolákov z vykonaného prieskumu sa vyjadrilo, že by sa o tomto malo hovoriť na školách a zároveň vyjadrili silnú obavu zo zneužitia darovaných peňazí alebo jedla a to aj napriek vysokej miere súcitu,” doplnil Úrad komisára.

Vyzval preto všetky dotknuté inštitúcie, aby sa aktívne zapojili do riešenia tohto problému a pomohli tak znžiť riziko normalizácie detskej chudoby a zneužívania.

„Každé dieťa má právo na dôstojnosť, vzdelanie a detstvo bez vykorisťovania. Žobranie nesmie byť vnímané ako nejaký spoločenský jav, ale ako alarmujúci signál, že systém zlyháva,“ uzavrel Mikloško.