Kéry: Načo je dobrý politický aktivizmus ústavných sudcov?

Prezident Peter Pellegrini expresne rýchlo vetoval vládnu novelu zákona, ktorou sa ruší Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO) a nahrádza ju novou inštitúciou. Koalícia ešte na decembrovej schôdzi toto veto prelomila.  Prezident SR sa vyjadril, že ani po prelomení veta zákon o zmene Úradu na ochranu oznamovateľov na nový úrad nepodpíše.A tak sa novela dostala na Ústavný súd SR.

Ústavný súd však expresne rýchlo, na základe návrhu skupiny opozičných poslancov, pozastavil účinnosť tohto zákona a úrad tak (zatiaľ) pokračuje ďalej, zhrnul v úvode príspevku na sociálnej sieti poslanec a predseda Zahraničného výboru NR SR Marián Kéry.

Ústavný súd svoje rozhodnutie pozastaviť účinnosť vyššie spomínaného zákona zdôvodnil tým, že parlament mal „nedostatok času na prerokovanie daného zákona“.  Kéry to považuje za absurdné: „Desať rokovacích dní, vrátane nočných rokovaní, je málo?“

„…Tak ústavný súd ešte o zákone ako celku nerozhodne, nebol z tohto pohľadu ani posúdený súlad zákona s ústavou, no účinnosť zákona extrémne, neodôvodnene rýchlo pozastaví…,“ zamýšľa sa Kéry.

Politický aktivizmus na Ústavnom súde SR

„O čo iné ide, ak nie o politický aktivizmus?,“ pýta sa.

Zdôraznil, že koalícia sa spomínanou zmenou snažila zabrániť hrubému zneužívaniu zákona, keďže daný úrad (ÚOO), ktorý chcela nahradiť (Pozor: nie zrušiť, ale nahradiť novým) zjavne poskytoval ochranu aj osobám, ktoré ju nikdy dostať nemali.

„Komu prospeje politický aktivizmus ústavných sudcov?,“ pýta sa.

Kéry nemusel loviť dlho v pamäti a pripomenul neprávosť, ktorej sme boli svedkami počas rokov pandémie COVID-19.

V období pandémie vtedy najsilnejšia opozičná strana SMER-SSD na Ústavný súd SR predložila podanie k viacerým vyhláškam vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera a najmä Úradu verejného zdravotníctva.

„Tie napadnuté vyhlášky sa týkali vtedajších protipandemických opatrení a na ústavný súd sme sa obrátili z dôvodu podozrení, že porušujú základné ľudské a občianske práva a ich výsledkom je „protiústavná segregácia“,“ pripomenul Kéry.

Viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR SMER-u nakoniec dali za pravdu, keď  potvrdili, že niektoré vládne postupy boli za hranicou ústavy.

„Vtedajšie rozhodnutia Ústavného súdu na naše podnety neboli ani zďaleka tak expresne rýchle, ako je tomu v súčasnosti. Ten dvojitý meter ústavného súdu je až okatý,“ poukázal Kéry.

Vyjadril sa, že rešpektuje Ústavný súd Slovenskej republiky a jeho právomoci. Uvedomuje si aj to, že ústavný súd má právo konať rýchlo. „No práve preto musí byť jeho zdôvodnenie vždy mimoriadne presvedčivé,“ zdôraznil.

Z tohto dôvodu koaliční poslanci nesúhlasia s tým, aby „ústavní sudcovia v našom štáte robili politiku a svojimi rozhodnutiami nie odborne, ale politicky vstupovali do právomocí zákonodarného orgánu, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky“.

„Nie ústavný súd, ale parlament (vrátane kompetencie prezidenta) má legitimitu rozhodnúť, v akej podobe bude na Slovensku fungovať Úrad na ochranu oznamovateľov,“ zdôraznil Kéry.

Pokračoval: „Nie ústavný súd, ale parlament a prezident majú právo rozhodnúť, či na Slovensku budeme mať špeciálnu prokuratúru, alebo či tá bude súčasťou generálnej prokuratúry.“

„Nie ústavný súd, ale parlament a prezident majú právo rozhodnúť, ako sa bude na Slovensku pozerať z hľadiska práva na inštitút spolupracujúceho obvineného, tzv. kajúcnika,“ uviedol.

Zdôraznil, že toto významné protikorupčné opatrenie, ktoré bolo zavedené v trestnom poriadku, nikto neruší, ani rušiť nechce.

„„Len“ chceme, aby boli títo spolupracujúci obvinení aj dôveryhodní. Aby vyšetrovateľ dopredu nehovoril o tom, ako by bolo najlepšie pokropiť knihu o nemenovanej skupine vyšetrovateľov krvou obvineného. Inak povedané, aby vyšetrovatelia nemali vopred jasno o tom, kto je vinný a kto nie je,“ uviedol.

Na záver s dôrazom pripomenul, že Slovensko je právny štát.

„Na rozdiel od súčasnej opozície, ktorá sa v rokoch 2020-2023 vyzliekla pri protiprávnom konaní donaha, si ctím základné ľudské práva a slobody. To, ako oni bez hanby a hrubo porušovali základné ľudské práva v rokoch 2020-2023, by sme nemali šancu zopakovať, ani keby sme im bežali oproti,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Michelko: Prezident mal pri vete o zmene ÚOO postupovať s väčšou rozvahou
• Neziskové organizácie kritizujú návrh zákona na zrušenie ÚOO, vyvoláva otázniky
• Kaliňák: Pri rušení ÚOO neutrpela parlamentná diskusia