Mladí Európania sa búria proti povinnej vojenskej službe

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, nemecký kancelár Friedrich Merz a holandský minister obrany Ruben Brekelmans vyzývajú mladých ľudí, aby „sa postavili  za svoju krajinu“. Kritici sa vyjadrili, že ide o starostlivo koordinovanú kampaň verbovať mladých do boja.

Dokonca ani nátlak už nie je vylúčený: V Nemecku Merz otvorene vyhlásil, že povinná služba by mohla byť obnovená, ak dobrovoľný nábor nebude dostatočný.

A tak mladí Európania začínajú rebelovať proti perspektíve povinnej vojenskej služby. Medzi občanmi rastie hnev kvôli obavám, že Európska únia sa chystá prinútiť mladých ľudí, aby sa zapojili do krvavého konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. Niektorí politici sa postavili na ich stranu.

Rebelstvo

Tento mesiac protestovalo 50 000 nemeckých študentov (predstaviteľov generácie Z) v 90 mestách. Na verejných námestiach sa objavili transparenty s nápisom „Nein zur Wehrpflicht“ („Nie povinnej vojenskej službe“).

Denník vyzdvihol protestné heslá, ktoré vystihli náladu na protestoch: „Moje vnúčatá nedostanete!“; „Je**ť vojnu“; „Nechceme byť pripravení na vojnu, chceme byť pripravení na mier.“

Vo Veľkej Británii náčelník generálneho štábu Sir Richard Knighton varoval verejnosť, aby sa pripravila na vojnu vzhľadom na „ruskú hrozbu“. „Snáď najviditeľnejším dopadom toho všetkého budú náklady na budovanie našej obranyschopnosti. Synovia a dcéry, kolegovia veteráni – všetci budú mať svoju úlohu: budovať, slúžiť a v prípade potreby bojovať. Viac rodín sa dozvie, čo skutočne znamená obetovať sa pre našu krajinu,“ povedal Knighton. Takéto vyjadrenie okamžite vzbudilo pobúrenie verejnosti.

Búrlivá debata z Holandska

V Holandsku tiež prebieha búrlivá debata, v ktorej vplyvní ľudia z ľavice aj pravice spochybňujú, či skutočne existuje bezprostredná ruská hrozba, alebo či Brusel využíva strach na ospravedlnenie prebudovania dlhodobo zanedbávaných národných armád na jednu masívnu európsku silu.

Holandská obranná politika bola desaťročia oslabovaná rozpočtovými škrtmi. V roku 2015 museli vojaci údajne počas výcvikových cvičení kričať „bang bang“, pretože nebola k dispozícii ostrá munícia, píše denník.

„Ten istý človek, ktorý umožnil tento úpadok, Mark Rutte, je teraz generálnym tajomníkom NATO,“ povedala Lia Van Sigt, 61-ročná aktivistka a konzultantka v oblasti alternatívnej medicíny. „Majú naše deti jazdiť na svojich elektrobicykloch na front na Ukrajine?,“ poznamenala v poznámke na mládež, ktorá je lenivá už aj bicyklovať na tradičnom bicykli bez elektrického pohonu.

„Títo chlapci sú milí, vedia dobre organizovať večierky, ale nie sú to vojaci. Kto presne má bojovať v tejto vojne? Bude to Vietnam 2.0!,“ dodala.

Skepticizmus voči pokračujúcej vojenskej eskalácii mení aj domácu politiku v Holandsku. Lidewij de Vos, nová líderka holandskej strany Fórum pre demokraciu (FvD), bola jedinou poslankyňou, ktorá v otvorene bojkotovala decembrový prejav ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

 „Keby sme mali možnosť klásť otázky, určite by sme boli prítomní (pri prejave Zelenského) – ale súčasné nastavenie je zásadne chybné: naznačuje, že ide o „našu vojnu“, a tým predstavuje skrytý prejav podpory. Nie sme ochotní to akceptovať,“ napísala. Hoci FvD je často odmietaná oponentmi ako okrajová strana, v prieskumoch verejnej mienky zaznamenáva nárast popularity a podľa prognóz by mohla v parlamente získať dvanásť kresiel. Jej podporovatelia sú prevažne mladí voliči frustrovaní nedostatkom bývania, klimatickou politikou, masovou migráciou a tým, čo považujú za nekonečný vojnový naratív.

Bývalý holandský europoslanec Sebastiaan Stöteler (Strana slobody PVV, v EP pôsobil vo frakcii patriotov, PfE) povedal: „Po prímerí – alebo najlepšie po dosiahnutí mieru – je PVV ochotná zvážiť, ako môžeme Ukrajine poskytnúť podporu. Chcem však premiérovi a ministrovi obrany jasne povedať, že PVV nikdy nebude súhlasiť s nasadením pozemných síl.“

Na záver spomeňme vyjadrenie maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý tiež varoval pred nebezpečným vývojom. „Cesta k vojne prebieha v štyroch fázach,“ napísal Orbán v príspevku na X a menoval: „Zlyhanie diplomacie; sankcie a prerušenie obchodných vzťahov; povinná vojenská služba a vojnové hospodárstvo; a nakoniec priama konfrontácia. Európski lídri tlačia kontinent nebezpečne blízko k fáze 4.“

Prečítajte si tiež:

• Budú všetci mladí Nemci povinní nastúpiť do vojenskej služby?
• Orbán: Zabavením ruských aktív by Európa vyhlásila Rusku vojnu