SAV: Výstavba priemyselných, logistických či nákupných centier sa deje v regiónoch s najkvalitnejšími pôdami, upozornili vedci

Bratislava 6. decembra 2021 (SITA/HSP/Foto:TASR-Silvia Tannhauserová)

Slovenská akadémia vied (SAV) upozornila, že výstavba priemyselných a logistických objektov a nákupných centier sa na Slovensku deje v regiónoch s najkvalitnejšími pôdami. Hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Katarína Gáliková v tlačovej správe uviedla, že z celkového počtu 74 priemyselných parkov Slovenska je 63 percent typu „greenfield“, teda postavených na zelených lúkach

Pri príležitosti včerajšieho Svetového dňa pôdy krajinní ekológovia zo SAV priblížili ďalšie príklady negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú úrodnú pôdu na Slovensku

Budovanie logistických parkov, priemyselných závodov, novej dopravnej infraštruktúry či obydlí totiž vplýva na kontinuálny pokles výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku.

Riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV Zita Izakovičová poukázala na to, že napríklad na výstavbu priemyselného závodu Peugeot Citroën bolo zabraných 183 hektárov kvalitných pôd Slovenska, na Jaguar Land Rover 30 hektárov, areál Volkswagen Slovakia zabral 200 hektárov a na výstavbu priemyselnej zóny vo Voderadoch bolo obsadených 130 hektárov najkvalitnejších pôd. Gáliková dodala, že kým nové nehnuteľnosti rastú na zelených lúkach, staré nevyužívané objekty vytvárajú tak zvaný brownfield, ktorý zhoršuje estetickú hodnotu krajiny. Zároveň rastie stupeň antropizácie územia, čo negatívne vplýva na klimatické zmeny. V mestách sa tak tvoria tepelné ostrovy, zhoršuje sa odtok vody či zvyšuje sa výskyt povodní. Negatívny dosah to má aj na kvalitatívne vlastnosti pôdy.

„Vplyvom neuváženej ľudskej činnosti v poľnohospodárskej krajine dochádza k významnej akcelerácii erózno-akumulačných procesov. V roku 2019 na Slovensku aktuálna vodná erózia ohrozila 275 454 hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje 14,28 percenta z výmery poľnohospodárskej pôdy SR. Veternou eróziu je ohrozených 6,2 percenta poľnohospodárskej pôdy Slovenska,“ objasnila Izakovičová.

Reklama

Gáliková konštatovala, že v poslednom období pre nevhodné obhospodarovanie pôdy narastá aj podiel pôd ohrozených zhutnením. Ako dôvody označila využívanie ťažkých mechanizmov na vlhkých pôdach, nedostatočné organické hnojenie, využitie nevhodného sortimentu hnojív prípadne nedodržiavanie biologicky vyvážených osevných postupov. Dáta za roky 2018 – 2019 ukázali, že dochádza aj k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou a slabo kyslou pôdnou reakciou.

„Predísť týmto problémom alebo aspoň čiastočne ich znížiť môžeme aplikáciou ekologických foriem hospodárenia na pôde,“ podotkla Izakovičková, s tým že v roku 2019 výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby na Slovensku dosiahla podiel 10,19 percenta z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.

Cieľom Envirostratégia 2030 za oblasť udržateľného hospodárenia s pôdou je zvýšiť tento podiel do roku 2030 aspoň 13,5 percenta, pričom Európska únia na 15 percent. Podľa vedkyne je splnenie tohto cieľa kľúčové nielen pre ochranu životného prostredia, ale aj na zabezpečenia potravinovej bezpečnosti.