Môj profil 
Predplatné
„Okrem zákonných povinností získajú tým aj zákonom chránené práva – napríklad v oblasti dedenia či zdravotnej starostlivosti. Inštitút životného partnerstva je rodovo neutrálny a budú ho môcť využiť heterosexuálne i homosexuálne páry,“ vysvetlila predsedníčka poslaneckého klubu SaS a tímlíderka strany pre osobné slobody Natália Blahová.
Je zarážajúce, že argument o dedení či zdravotnej starostlivosti sa stal štandardizovaným argumentom, keď už bol dávno vyvrátený. Renomovaný konzervatívny právnik Anton Chromík v tejto súvislosti už viackrát upozornil:
“Občiansky zákonník aj Trestný zákon jasne hovorí, že aj iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Praktické otázky spojené s bývaním a dedením si môžu riešiť rovnako ako iné osoby, ktoré sú si navzájom blízke a ktoré tiež nemajú právo vstúpiť do manželstva ako napríklad sestry, či iní blízki príbuzní.”, uviedol na margo dedenia.
Čo sa týka informovaní zdravotného stavu partnera, Chromík uviedol:
“Prístup k informáciám o zdravotnom stave má manžel iba vtedy, keď dá na to ten druhý súhlas. V ostatných prípadoch manželia potrebujú rovnaké plnomocenstvo. Platí predsa lekárske tajomstvo a právo osoby na uchovanie súkromia ohľadom zdravotného stavu.”
V súvislosti s predkladaním zákona o životnom partnerstve liberáli sledujú postoje jednotlivých koaličných strán a osobitne Slovenskej národnej strany, ktorá je kategoricky proti akejkoľvek právnej úprave vzťahov medzi homosexuálnymi partnermi a štátom.
„Medializované informácie, že spor o životné partnerstvá by mohol viesť k vládnej kríze, však považujeme za špekulácie s nízkou mierou pravdepodobnosti. Vládna koalícia nevznikla na hodnotách rovnosti medzi ľuďmi a rozširovania ľudských práv do oblasti, akou sú životné partnerstvá, ale na ich vlastných ekonomických záujmoch. Je takmer vylúčené, aby padla na nezhode na hodnotách,“ tvrdí SaS.
Sulíkovci by privítali, keby koaličné strany pre tento prípad prijali výnimku a nechali hlasovať svojich poslancov podľa svojho vedomia a svedomia bez ďalších politických konzekvencií. „Veríme, že v takom prípade sa v parlamente nájde nielen obyčajná, ale ústavná väčšina poslancov, ktorí zákon o životných partnerstvách podporia,“ dúfa N. Blahová. Je zarážajúce, že práve Blahová, ktorá si adoptovala dieťa z detského domova, by nemala problém už raz životom zbité dieťa (opustené biologickou matkou) zveriť ho do výchovy homosexuálom a uprieť mu právo na náhradnú matku a otca.
Schválením zákona o životných partnerstvách Slovenská republika urobí podľa SaS významný krok v oblasti ochrany ľudských práv a pripojí sa tak k väčšine demokratických štátov, ktoré tento inštitút uznávajú.
Našťastie, vďaka tomu, že v niektorých štátoch tento inštitút uznali, už môžeme vidieť, do akého extrému v zahraničí dospeli argumenty, ktoré používajú dnešní naši homosexuáli pre dosiahnutie svojich cieľov (registrované partnerstvá vyústili do manželstiev LGBTI, adopcií a dokonca aj vytváraniu detí a zneužívaniu chudobných žien na vynosenie detí v rámci inštitútu náhradného materstva. Tisíce zmarených životov a to všetko len pre naplnenie nelegitímnych túžob LGBTI). Argument o dedení a prístupe k zdravotným informáciám bol už dávno vyvrátený, a je dnes už jasné, že registrované partnerstvo je len medzistupňom našich LGBTI aktivistov k civilizačnému medzníku zrovnoprávniť homosexuálne páry s manželstvom. To však má svoj osobitý status kvôli spoločenskému poslaniu, pretože jeho hlavným účelom je založenie rodiny a “riadna výchova detí”.
