Môj profil 
Predplatné
SaS si zrejme pod termínom sloboda slova pre novinárov predstavuje, že rôzne napríklad „Lipšicové stáda“ budú môcť bez obáv z trestného stíhania za ohováranie publikovať akékoľvek lži o ich politických oponentoch, či očierňovať osoby, ktoré sú nepohodlné pre finančné skupiny, ktoré vlastnia väčšinu médií a tzv. mienkotvorných novinárov platia.
Najžiarivejším príkladom na tomto poli je sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin, ktorý podľa prepočtov občianskeho združenia Via Iuris, vysúdil za nepravdivé tvrdenia o jeho osobe od súkromných médií Plus 7 dni, SME a Pravda už takmer 164 tisíc eur a materiálu na to, aby vysúdil ďalšie, publikovali znova dosť. Ako vyzerá práca „novinára“ ktorý potrebuje imunitu pred trestným činom ohovárania si môžete pozrieť v článku Moniky Tódovej s názvom Viceprimátor Sladkovičova mal doma 230 tisíc eur, na futbale s ním bol aj Harabin.
Práve za článok Moniky Tódovej Sudcovia, čo súdili za prejavy viery, sa neospravedlnili, v ktorom klamala, že Štefan Harabin v minulom režime odsúdil za prejavy viery katolíckeho kňaza Bystríka Janíka, musel v minulosti denník SME zaplatiť vtedy rekordné odškodné 1 milión korún (33 tisíc eur).
Politika opozičných strán spočívajúca v každodennom zvolávaní tlačových konferencii a obviňovaní bez dôkazov by bez spolupráce s novinármi nemohla fungovať. Odpadnutie trestnoprávnej zodpovednosti pre novinárov za ohováranie by tento model spolupráce výrazne uľahčilo.
.JPG)
