Salmonelóza je najčastejšou zoonózou, vlani hlásili vyše 5100 prípadov

Banská Bystrica 17. júla 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR-Vladimír Benko)

Celkom 5103 prípadov salmonelózy nahlásili v uplynulom roku slovenskí hygienici. Salmonelóza je najčastejšou zoonózou, chorobou zvierat prenosnou na človeka. Jej výskyt však od roku 1998 systematiky klesá.

Pre TASR to uviedla hovorkyňa Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici Mária Tolnayová. “Charakter epidémií sa však mení. Klesajú v zariadeniach spoločného stravovania, a naopak, pribúdajú menšie a rodinné epidémie, ktorých spoločným menovateľom je podceňovanie tepelnej úpravy jedál pripravovaných z vajec alebo hydiny,” povedala Tolnayová.

Podľa nej sa totiž traduje nesprávny názor, že domáce vajcia nemôžu byť kontaminované salmonelou. Domáce sliepky však žijú tiež v nejakom prostredí, ktoré naň pôsobí, môžu prísť do kontaktu s hlodavcami či výlučkami vtákov, čo sú rezervoáre salmonelózy v prírode, a tak sa dostávajú do domácich chovov. Z epidémií v posledných rokoch dominujú práve rodinné domáce epidémie, kde sa z domácich vajec pripravujú majonézy do šalátu zo surových vajec alebo sa v tomto stave pridávajú do zákuskov.

Druhou významnou a vysoko frekvenčnou zoonózou v SR je kampylobakterióza, ktorá sa prenáša alimentárnou cestou podobne ako salmonelóza. Ako faktor prenosu je najmä hydina a výrobky z ovčieho nepasterizovaného mlieka. Na rozdiel od salmonelózy výskyt tohto ochorenia má stúpajúci charakter. V roku 2015 bolo hlásených 7040 prípadov, v tomto roku 2506 prípadov. Za touto chorobnosťou je pravdepodobne premorenosť hydiny, krížová kontaminácia pri príprave jedál, ale aj stále zlepšujúca sa laboratórna diagnostika.

Podľa vedúcej oddelenia epidemiológie banskobystrického RÚVZ Viery Morihladkovej evidujeme v SR aj ďalšie zoonózy, ktoré sa u nás vyskytujú v súčasnosti len ojedinele.

Napríklad tularémia (zajačia nemoc) má trvalú endemicitu (opakovaný výskyt choroby v určitom kraji, regióne) v Nitrianskom kraji, kde je aj roky najvyššia chorobnosť, ale aj tam klesá. “Kým v minulosti to bola choroba profesionálov poľnohospodárov, v súčasnosti ju zaznamenávame u drobnochovateľov – napijú sa napríklad z nechránených studničiek, ktoré sú kontaminované močom zvierat. Podobne sa prenáša aj leptospiróza, nákaza, ktorá sa v minulosti pomerne často v SR vyskytovala. Nemá až taký endemický charakter ako tularémia, ale vyskytuje sa prakticky na celom Slovensku. Jej výskyt tiež klesá, sú však postihnutí nielen profesionálne exponovaní ľudia, ale predovšetkým drobnochovatelia a turisti,” konštatovala lekárka.

Veľmi závažnou zoonózou je besnota, ktorá sa naposledy v SR vyskytla v roku 1990. “Treba však o nej hovoriť, lebo na Slovensku sa podarilo vďaka orálnej vakcinácii líšok obmedziť cirkuláciu vírusu u rezervoárových zvierat. Vlastne sa robí trvalý prieskum – uhynuté zvieratá sa vyšetrujú na besnotu a ostatných sedem rokov nebol zaznamenaný výskyt u divo žijúcich ani u doma chovaných zvierat. Riziko pre človeka sa tak významne znížilo. Nedá sa to však považovať za stav trvalý, zvieratá nepoznajú žiadne hranice a teda riziko zavlečenie môže byť veľmi rýchle, lebo v okolitých krajinách nie je až taká dobrá situácia. Priemer chorobnosti za ostatných päť rokov predstavuje takmer 17 prípadov na 100.00 obyvateľov,” dodala.