Brest 9. mája 2018 (HSP/Foto:Slavica)
A je tu ďalšia časť miniseriálu o našej ceste po Bielorusku spolu s Nočnými vlkmi. Včera som popísal naše dobrodružstva v Kobrine. Dnes porozprávam o tom, aké prekvapenia, nepríjemnosti, problémy, ale aj nádherné a dojemné udalosti sme zažili v pohraničnom meste Brest 1. mája. Povedzme, že Noční vlci mali oveľa väčšie problémy, ako my.
Všetko sa začalo tlačovou konferenciou na pôde ruského konzulátu. Ruský konzul Igor Koňakin predstavil hostí, porozprával o činnosti Nočných vlkov. Alexander Zaldostanov – Chirurg hovoril o priebehu súčasného ročníka Ciest víťazstiev. Asi v polovičke tlačovky sa do neho pustil redaktor miestneho portálu „Reálny Brest“ Denis Maruk. Najprv pripomenul, že na danú tlačovku nepustili jeho kolegu z podobne ladeného portálu Belsat, ktorý vlani provokoval, choval sa vyzývavo a drzo a zo všetkých síl sa snažil vyvolať škandál.
Teraz ho nahradil tento nový provokatér a stále sa snažil vyprovokovať a zmiasť Chirurga, prerušoval ho, trval na tom, že mu nemôže „tykať“, ale rozprávať sa s nim iba „vy“. Chirurg zvyknutý, že v prostredí Nočných vlkov si všetci „tykajú“, aj mladým novinárom kamarátsky týkal. Brestský novinár však práve v tejto „hre“ našiel možnosť prerušovať a zneisťovať Chirurga. Ten však pokojne dohovoril. Urobili sme si spoločnú fotku, darovali sme ruskému konzulovi darčeky a všetci išli do perly celého mesta – Brestskej pevnosti. V súčasnosti je to vlastne historická pamiatka. Gro pevnosti vybudovali ešte v r. 1833 – 1836.
Práve tu, v Brestskej pevnosti, ráno 22. júna 1941 vojaci Červenej armády, ako prví, čelili útoku nemecko-fašistickej vojenskej mašinérie. V tom čase v Breste a na okolí bolo iba 9 tisíc vojakov a v meste žilo 300 rodín dôstojníkov. Práve s Brestskou pevnosťou je spojené obrovské množstvo legiend, mýtov, ale aj chýb a nedorozumení. Dlhé roky sa malo za to, že obrancovia starej pevnosti vydržali 3-4 dni, maximálne týždeň. Potom, na základe výpovedí svedkov a dokumentov z nemeckých archívov stanovili, že pevnosť bojovala celý mesiac, presnejšie 32 dni. Až mnohopočetné objavy vojenských historikov a noví svedkovia umožnili odhaliť pravdu: desiatky obrancov pevnosti bojovali do konca apríla 1942, teda neuveriteľných 10 mesiacov!
Nemali spojenie so svojimi, nemali ani rádia a rozhlasové správy, preto vôbec nevedeli, kde je front, kde sa bojuje a aká je situácia, ale bojovali a nevzdávali sa. Nemali jedlo, zbrane, vodu. Cez deň sa ukrývali v hlbokých katakombách pevnosti a v noci napadali Nemcov, brali im zbrane, jedlo a v rieke Buh si naberali vodu. Občas prekvapovali fašistov nečakanými útokmi aj cez deň. Nemci zalievali katakomby vodou, hádzali tam granáty a míny, zhadzovali letecké bomby, liali do tunelov benzín a podpaľovali ho, ale nezlomili obrancov pevnosti.
Spolu s Nočnými vlkmi sme prešli celý obrovský areál pevnosti, položili vence a kvety k Večnému ohňu a monumentu Hrdinstvo, fotili sa s obyvateľmi mesta. Potom sme navštívili Sväto-Nikolajevský vojenský chrám. Bol postavený v areáli pevnosti v r. 1856 – 1879. Počas vojny bol takmer zničený, chceli ho zbúrať, bol zakonzervovaný a potom aj zrekonštruovaný a v r. 1991 sa tu konala prvá bohoslužba po prestávke, ktorá trvala vyše pol storočia.
Tento chrám navštívili nielen všetci ruskí cárovia v období svojho vládnutia, ale aj napríklad, Hitler a Mussolini /august 1941/, po druhej svetovej vojne sem zavítali všetci sovietski generálni tajomníci a ruskí prezidenti, ako aj mnohí prezidenti iných krajín. Predstavený chrámu kňaz Vitalij Chonovec nám porozprával mimoriadne zaujímavé epizódy z histórie chrámu. Ukázal nám miesta, odkiaľ až do Poľska viedli tunely pod riekou Buh. Boli také veľké, že tam prešiel aj jazdec na koni alebo aj z vozom. V súčasnosti sú tieto tunely zasypané. Porozprával mnohé veľmi zaujímavé a dojímavé vojnové a povojnové epizódy.
Potom nás /asi 20 ľudí – vedúci predstavitelia Nočných vlkov a väčšia časť našej nitrianskej „delegácie“/ pozval do podzemného chrámu, kde nám požehnal na úspešné prekročenie hraničného prechodu a na šťastnú cestu. Potom sme mali dojem, že nám to aj pomohlo…
V Brestskej pevnosti strávili sme asi 3 hodiny. Rozprávali sme sa s ľuďmi, fotili sa s nimi. Mali sme veľa dojímavých stretnutí. Nakoniec sme sa rozlúčili s Nočnými vlkmi a našou motorkárskou „brigádou“, ktorá hraničný prechod prechádzala spolu s Nočnými vlkmi. Rozdelila sa aj naša posádka auta. Dvaja s autom išli do Minsku a potom ďalej a naša dvojica vlakom /s prestupom vo Varšave/ sa vrátila do Nitry.
Tie peripetie s Nočnými vlkmi na hraničnom prechode som popísal už hneď vtedy. Dodám iba zopár pikantérií. Keď motorkári prišli na hlavný hraničný prechod v Breste, bol na prekvapenie úplne prázdny. Napriek tomu „prehliadka“ trvala 7-8 hodín. Niektorých motorkárov nepustili na územie EÚ, pretože mali „dresy“ a symboly Nočných vlkov. Potom sa však cez iné krajiny preštrikovali do Európskej únie. V každom prípade, všetci sa zúčastnili na podujatiach v Banskej Bystrici, na Slavíne a na Vápniku.
Zajtra v záverečnej časti tohto seriálu už iba krátko zhrniem výsledky tejto cesty. Určite nájdete tam aj niektoré prekvapivé objavy, konštatovania a paralely – všetko to, čo sme objavili počas našej spoločnej cesty s Nočnými vlkmi v Bielorusku.
Tlačová konferencia na ruskom konzuláte v Breste 1.5.2018 očami slniečkarskeho novinára z Brestu, ktorý sa snažil vyvolať konflikt s Chirurgom:
Eugen Rusnák
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
14.7°C
Nedeľa 
14.4°C
13.3°C
Streda 
12.8°C
Utorok 
FOTO DŇA
