Môj profil 
Predplatné
Pred siedmimi rokmi vedci v Olomouci zostavili najtenší izolant na svete, okom neviditeľný fluorografén. Ten vo svojej šesťuholníkovej štruktúre má na každý uhlík naviazaný atóm fluóru. Dlho bol považovaný za chemicky inertný, ktorý teda nereaguje s inými prvkami či zlúčeninami, ale olomouckí vedci dokázali, že je možné vyvinúť viacero jeho odvodenín výmenou fluóru za inú funkčnú skupinu, čím materiál získava nové vlastnosti pre isté konkrétne využitie.
Ako vysvetľuje vedúci výskumnej skupiny Michal Otyepka, “z fluorografénu vytvorili nový derivát tak, že na dvojrozmerný skelet pripojili chemickú spojku molekulu ftalocyanínu”. Tak vznikol materiál, ktorý na každej funkčnej skupine nesie pozitívny aj negatívny náboj (tzv. ión zwitterion) s výsledným neutrálnym nábojom. Týmto sa na povrchu grafénu vytvorila organizovaná sieť nábojov, čo je veľmi vhodné na prenos a separáciu nábojov, čím ich možno použiť do tzv. superkondenzátorov pre ukladanie energie.
Úložiská elektrickej energie sú v súčasnosti veľmi vyhľadávané, počnúc nabíjaním mobilných telefónov až po vývoj elektromobilov. Keďže majú mať veľkú kapacitu, ich nabíjanie trvá pomerne dlho. Otyepka však vraví, že “pripravený grafénový derivát má výbornú stabilitu, dobrú vodivosť a jeho kapacita neklesá ani po vysokom množstve nabíjacích cyklov”. A ako elektrolyt je bezpečný síran sodný.
.jpg)
.jpg)
