Francúzske vedenie sa momentálne snaží nájsť spôsob, ako vyvinúť nový tlak na Rusko po tom, ako Moskva v Bezpečnostnej rade OSN vetovala Francúzskom predloženú rezolúciu ohľadom Sýrie.

Francúzsko v rezolúcii žiadalo okamžité zastavenie náletov na mesto Aleppo. Jeho návrh okrem Ruska vetovala aj Venezuela; Čína a Angola sa hlasovania zdržali a ostatní členovia BR OSN návrh Paríža podporili.

Hnev Francúzska vyvoláva vývoj v povstalcami ovládaných častiach Aleppa, čo viedlo k úvahám, či Putina 19. októbra v Paríži vôbec prijať.

Veľvyslanec Orlov dnes vo vysielaní rozhlasovej stanice Europe 1 na margo toho uviedol: “Samozrejme, že (Putin) chce prísť do Paríža”. “Myslím, že dialóg je nutný najmä v zložitých chvíľach,” dodal.

Orlov vyhlásil, že Putin “nikdy nechodí na stretnutia kvôli spoločenským zdvorilostiam. Má na práci iné veci”.

Veľvyslanec svojím výrokom narážal na poznámku francúzskeho ministra zahraničných vecí Jeana-Marca Ayraulta, ktorý v pondelok vo vysielaní rozhlasovej stanice France Inter upozornil, že ak aj Putina v Elyzejskom paláci prijmú, “nebude to kvôli spoločenskému dekóru”. Orlov dnes uviedol, že Putin do Paríža “príde, aby hovoril o témach, ktoré sú problémové”.

Orlov súčasne potvrdil, že 19. októbra sa v Berlíne na pozvanie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej bude podávať večera, na ktorej sa okrem Putina zúčastní aj francúzsky prezident Francois Hollande.

Práve Hollande počas uplynulého víkendu vyjadril pochybnosť o tom, či je užitočné a potrebné, aby Putina prijal počas jeho návštevy v Paríži, kde má ruský prezident inaugurovať novú pravoslávnu katedrálu a otvoriť výstavu ruského umenia.

Na otázku ohľadom Francúzskom ostro kritizovaného bombardovania Aleppa ruským letectvom, ktoré takto poskytuje podporu pre pozemnú operáciu sýrskej vládnej armády, Orlov vysvetlil, že jeho krajina podniká útoky, “pretože sú tam Front an-Nusra a iné džihádistické skupiny”.

Na margo osudu civilistov v bombardovaných častiach Aleppa Orlov povedal, že “to trápi”, ale “vo vojnách sa vždy stáva, že civilisti zomierajú”.

Orlov sa, naopak, zaujímal o názor moderátora na to, či si myslí, že pri avizovanom útoku na iracký Mósul, ktorý je teraz v rukách Islamského štátu, nedôjde k obetiam v radoch civilistov. “Buď kapitulujeme pred nepriateľom, alebo sa ide k víťazstvu a začneme politický proces,” vysvetlil Orlov.

Kvôli diplomatickému napätiu Putin odložil svoju návštevu vo Francúzsku

Ruský prezident Vladimir Putin odložil svoju schôdzku s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom, ktorá mala byť venovaná situácii v Sýrii a mala sa uskutočniť na budúci týždeň v Paríži. Príčinou odkladu je diplomatické napätie medzi oboma štátmi. Informovala o tom agentúra AP.

Putinova návšteva vo Francúzsku mala byť súkromná a konať sa mala 19. októbra. Počas nej mal v Paríži inaugurovať novú pravoslávnu katedrálu a otvoriť výstavu ruského umenia v novom kultúrnom stredisku.

Agentúry AP a Reuters vysvetlili, že Elyzejský palác dnes ráno Kremľu navrhol, aby sa počas Putinovej návštevy v Paríži uskutočnilo pracovné rokovanie venované Sýrii. Súčasne s tým sa však prezident Francois Hollande nemal zúčastniť na ďalších podujatiach v programe Putinovej návštevy v Paríži. Ruská strana v odpovedi na tento návrh vyslovila želanie preložiť Putinovu návštevu na neskorší termín.

Putinovo rozhodnutie o odklade návštevy vo Francúzsku prišlo len niekoľko dní po tom, ako Rusko v Bezpečnostnej rade OSN vetovalo návrh rezolúcie predloženej Francúzskom a Španielskom, ktorý žiadal okamžité zastavenie ozbrojených násilností v Sýrii. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Marc Ayrault v pondelok v súvislosti s nimi dokonca vyzval Medzinárodný trestný tribunál, aby začal vyšetrovanie proti Rusku, či sa svojím vojenským angažovaním v Sýrii nedopustilo vojnového zločinu.

Ešte v nedeľu si francúzsky prezident Francois Hollande v rozhovore pre francúzsku televíziu kládol rečnícku otázku, či jeho stretnutie s Putinom bude v súčasnej situácii užitočné a potrebné.

Ayrault v pondelok vo vysielaní rozhlasovej stanice France Inter upozornil, že ak aj Putina v Elyzejskom paláci prijmú, “nebude to kvôli spoločenskému dekóru”.

Francúzska spravodajská stanica France Info dnes pripomenula, že nejde o prvý prípad, keď zahraničná politika Kremľa vyvolala vo Francúzsku podobnú polemiku a problémy. Stalo sa tak aj v roku 2014, v čase vypuknutia krízy na východe Ukrajiny, keď Francúzsko aj pod tlakom svojich spojencov bolo nútené anulovať zmluvu o dodávke dvoch vrtuľníkových lodí triedy Mistral Rusku, ktorému muselo následne vyplatiť 949,7 milióna eur. Už postavené lode boli potom predané Egyptu.

O schôdzke prezidentov Ruska a Francúzska informoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov ešte 6. októbra, keď spresnil, že má byť venovaná posúdeniu situácie v Sýrii a na Ukrajine.

Ruský veľvyslanec vo Francúzsku Alexandr Orlov ešte dnes ráno vo vysielaní rozhlasovej stanice Europe 1 hovoril, že prezident Putin má naďalej v úmysle pricestovať na budúci týždeň do Paríža a rokovať tam o pálčivých témach medzinárodnej politiky.

Orlov súčasne uviedol, že 19. októbra sa v Berlíne má uskutočniť pracovná večera, na ktorú nemecká kancelárka Angela Markelová okrem Putina pozvala aj Hollanda.

Podľa Kremľa sa 19. októbra má v Berlíne konať stretnutie v tzv. normandskom formáte – najvyšších predstaviteľov Francúzska, Nemecka, Ruska a Ukrajiny – o vývoji v Donbase. Ruská agentúra TASS však dnes citovala tlačovú službu nemeckej spolkovej vlády, ktorá konanie takéto stretnutia zatiaľ nepotvrdzuje.