“Pomocou teleskopu sme získali významnejšie výsledky, než sme čakali. Zdá sa, že sme narazili na nové fyzické javy. Zatiaľ nevieme, aký je ich prírodný pôvod. Napríklad počas letu Lomonosova vo výške niekoľkých desiatok kilometrov sme niekoľkokrát zaregistrovali svetelný výbuch obrovskej sily. A pod nimi nič nebolo, žiadne búrky alebo oblaky! Čo výbuchy vyvoláva je otvorená otázka,” uviedol.
Panasjuk vysvetlil, že celá atmosféra Zeme žiary zábleskmi ultrafialového žiarenia, ktorých časť je vedcom známa. Sú to nadoblačné blesky (elektrické výboje v mezosfére a termosfére) а blesky (obrovské slabo svietiace explózie v hornej časti búrkového mraku).
Vedec tiež uviedol, že kvôli “znečisteniu” atmosféry Zeme rôznymi zábleskmi je registrovanie vesmírnych lúčov vysokých energií teleskopom na Lomonosovi ťažšie, než sa predpokladalo.
“Náš teleskop registruje aj svetla miest a tiež objavuje vplyv silných rádiových staníc na atmosféru. Všetko nám to samozrejme vadí v hľadaní stôp vesmírnych častíc. Ale naučili sme sa vyberať prírodné javy, ktoré potrebujeme,” vysvetlil riaditeľ inštitútu jadrovej fyziky.
Vesmírny aparát Lomonosov bol vyrobený vedecko-výrobnou korporáciou Vesmírne systémy monitoringu, informačne-riadené a elektromechanické komplexy A. G. Josifjana na objednávku Moskovskej štátnej univerzity.
Satelit bol na obežnu dráhu vynesený nosnou raketou Sojuz 2.1a v apríli 2016 počas historicky prvého štartu z kozmodrómu Vostočnyj.
Lomonosov sa zaoberá skúmaním prechodových svetelných javov (krátkodobé výbuchy) vo vrchnej časti atmosféry Zeme a radiačných charakteristík magnetosféry. Váži 625 kilogramov.
Satelit je vybavený vesmírnym teleskopom na meranie energetického spektra a chemického zloženia vesmírnych lúčov vysokých energií na obežnej dráhe. Navyše sú na palube nainštalované komplexy prístrojov na štúdium vesmírnych gama zábleskov.