Môj profil 
Predplatné
“Ukrajina sa dodnes nedostala úplne spod vplyvu Ruska, hoci jej celková miera emancipácie od Kremľa nepochybne vzrástla,” uviedol Preobraženskij, dodajúc, že v krajine dodnes zostáva “veľmi veľké množstvo agentov, ktorí sú pod priamym ruským vplyvom”.
Značné je podľa jeho názoru taktiež množstvo politikov – vrátane kandidátov na post prezidenta -, ktorí “sú pevne rozhodnutí začať s Ruskom nové kolo rokovaní na najvyššej úrovni”.
Preobraženskij však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že tieto skutočnosti nemenia nič na tom, že ak ešte do roku 2014 množstvo Ukrajincov považovalo “aspoň v symbolickej rovine Moskvu za svoje hlavné mesto”, dnes už to z väčšej miery neplatí.
Emancipácia Ukrajiny napreduje podľa analytika aj v ekonomickej rovine, hoci – tak ako aj v minulosti – “ukrajinská ekonomika zostáva zviazaná s ruskou”, a to najmä v otázke dovozu plynu.
Mnohé bude preto podľa názoru Preobraženského závisieť od výsledku rokovaní o novej “plynovej dohode”, ktoré momentálne prebiehajú medzi Ruskom, Európskou úniou a Ukrajinou. Analytik predpokladá, že “ak bude prijatý variant zmluvy presadzovaný Úniou, Ukrajina sa stane de facto súčasťou európskeho energetického priestoru a to bude znamenať jej dodatočnú emancipáciu od Ruska”.
Zásadný problém pre budúcnosť krajiny však Preobraženskij vidí v pomalom tempe reformného procesu, čoho ukážkovým príkladom je napríklad neustále odkladanie začiatku fungovania “protikorupčného súdu”.
Analytik zdôrazňuje, že nie je prekvapivé, ak sa tesne pred prezidentskými voľbami žiaden politik na Ukrajine nechystá aktívne bojovať s korupciou, keďže “jednu z rozhodujúcich úloh” pri formovaní preferencií voličov “má televízia, nachádzajúca sa prakticky úplne pod kontrolou rôznych oligarchických klanov”. Tie, ako dodáva Preobraženskij, “zostávajú rovnako silnými a vplyvnými štruktúrami, akými boli aj v časoch Viktora Janukovyča, keď sa mnohé z nich nebáli podporiť Majdan proti prezidentovi samotnému”.
Z hľadiska možností ekonomického rastu krajiny Preobraženskij upozorňuje na skutočnosť, že “hoci boli starý sovietsky priemysel a väzby na Rusko oporou ukrajinskej ekonomiky, brzdili zároveň jej rozvoj”.
Ako dodáva, “nevyhnutnosť šetriť energetické zdroje, zrieknutie sa nerentabilných podnikov a strata časti územia aj s jej priemyselným potenciálom nemusia byť nutne vnímané iba ako mínus, pretože môžu pomôcť rastu novej ukrajinskej ekonomiky”.
Analytik však zdôrazňuje, že podobný krok bude schopná Ukrajina urobiť, iba ak sa dokáže porátať s korupciou a zefektívni svoj vládny aparát.
Ukrajinského prezidenta Petra Porošenka hodnotí Preobraženskij ako “dostatočne efektívneho a pragmatického lídra”, a to najmä vzhľadom na výzvy, ktoré pred ním stáli v čase jeho nástupu do funkcie.
Z hľadiska blížiacich sa volieb hlavy štátu na Ukrajine patrí Porošenko “medzi najpragmatickejších a najmenej populistických kandidátov”. Preobraženskij však dodáva, že jeho populizmus má skôr charakter “náboženský, zahraničnopolitický a vojenský”. To malo najmä v kontexte predvolebného boja podľa jeho názoru vplyv na ďalšie zhoršenie vzťahov s Ruskom, najmä v kontexte vytvorenia novej ukrajinskej cirkvi. “Čo je však hlavné, zachovať suverenitu krajiny, to Porošenko jednoznačne dokázal.”
Vzťahy Ruska a Ukrajiny sa vyhrotili po tom, ako Moskva v roku 2014 anektovala Krymský polostrov.
Prezidentské voľby, v ktorých kandiduje aj súčasný prezident Petro Porošenko, by sa mali konať 31. marca.
.jpg)
.JPG)
