Počas celých posledných mesiacov bojov o mesto Artemovsk (Bachmut) ukrajinská armáda starostlivo skrývala hrozivú situáciu svojich jednotiek na tomto úseku frontu. Ale minulý víkend akoby sa hrádza mlčania pretrhla.

Začal sa ústup?

Vojnový spravodajca KP sa pokúsil analyzovať dostupné informácie.

MOST NIE JE OTCOM

Hlavným znakom ústupu je vždy vyhodenie mostov na ceste nepriateľa do vzduchu. V nedeľu na predmestí Bachmut ukrajinská strana vyhodila do vzduchu most na ceste do Slavjanska. Podľa miestnych správ sa naše jednotky dostali do dediny Podgorodne, ktorá je predmestím Bachmutu, a ukrajinské ozbrojené sily sa zrejme rozhodli ich postup nejako zdržať.

Je jasné, že vyhodený most útočníkov nezastaví, nanajvýš im skomplikuje úlohu. Ukrajinské ozbrojené sily radi búrajú mosty – nie je to ich, nie je to škoda. A Artemovsk je na území DĽR, aj keď je to časť, ktorú zatiaľ ovláda Ukrajina.

Počas rýchlej jarnej ofenzívy našej armády v Záporožskej a Chersonskej oblasti boli podkopané VŠETKY mosty na pozemnom koridore na Krym. To však ukrajinskej armáde veľmi nepomohlo a samotné mosty boli už dávno opravené. Osobitný spravodajca KP si to overil v októbri, keď prechádzal pozemným koridorom z Čongaru do Novoazovska.

Miestni obyvatelia, ktorí ešte zostali v Bachmute, s hrôzou sledujú, ako Ukrajinci pustošia ich región. Istý Alexander sa vyjadril k tomuto podkopávaniu (pravopis sa zachoval. – pozn. aut.):

“Pri tomto moste napravo pri stĺpe rástla marhuľa, bola taká veľká a sladká, ako dieťa som pod ňou sedával a jedol tie marhule, pozeral som sa na autá, ktoré prechádzali okolo stĺpa dopravnej polície do Rostova, bolo tam tak pokojne a teplo! Želám si, aby tieto časy prišli a nastal pokoj a mier. A ja sám prídem a zasadím marhuľu, aby sa moje vnúčatá tešili a mali pokoj!”

KOĽKO STOJÍ FOTOGRAFIA SO ZELENSKÝM

Podľa civilistov sa tým však ich utrpenie neskončilo. Domnievajú sa, že ťažisko krvavých bojov sa presunie z Bachmutu do susedného mesta Chasov Jar:

“Budú sa ho držať zubami. Vedú tam dve cesty – do Konstantinovky a Kramatorska. O to viac, že Časov Jar je jedným z najvyšších bodov Donbasu. Priamym smerom je to na letisko Kramatorsk menej ako 30 km.
Zostáva jedna otázka: kto bude držať tento Časov Jar? V pondelok ráno sa jeden z dôstojníkov 93. brigády AFU hlásil, ako sa mi zdalo, s úľavou:

“Kampaň Bachmut sa pre nás skončila. Čo povedať. Dlhé štyri mesiace v ťažkých bojoch. 93. tu bojovala dlho”. Ukrajinský vojak ďalej priznáva, že brigáda utrpela “veľké straty”: straty sú kritické, brigáda je zničená, jednotka nie je bojaschopná a dopĺňať ju priamo na fronte nemá zmysel. O to viac, že samotný veliteľ 93. bojovej brigády stúpil pri Bachmute na mínu a prišiel o obe nohy, ale odfotil sa so Zelenským. Zelenskyj stál, veliteľ brigády sedel na vozíku.

UKRAJINSKÉ STRATY – 10 000 VOJAKOV

Podľa správ ukrajinských dobrovoľníkov, miestnych obyvateľov a vojakov je márnica v Artemovsku už dlho preplnená mŕtvymi. V posledných týždňoch ich dokonca ani nevyviezli z frontových línií a vďaka nástupu zimy zostali v zemľankách a jamách. Ukrajinskí zdravotníci sa sťažujú, že pre nedostatok techniky na evakuáciu, blato a rozbité cesty sa zranení nedostávajú do nemocníc včas. A zranených je ešte viac ako mŕtvych: tí, ktorí majú šťastie, sú posielaní do Kramatorska, Slovjanska, Dnepropetrovska a Charkova. A nemocnice sú preplnené. Na sociálnych sieťach sa neustále objavujú výzvy na darovanie krvi pre zranených.

Každý vie, že držanie Bachmutu je čisto politické rozhodnutie Volodymyra Zelenského. Len málokto však do posledných dní vedel, koľko táto politika stála ozbrojené sily Ukrajiny. Tieto údaje opäť oznámila západná tlač. Podľa britského novinára dosahovali v niektorých dňoch straty AFU pri Bachmute až 500 mužov, pričom priemerná denná strata bola 200 vojakov.

Citát zo správy denníka The Daily Telegraph:

“Za Zelenského politické výzvy nevzdávať sa Bachmutu (Artemovska) Ukrajina platí tisíckami zabitých bojovníkov AFU. Počet nenávratných strát AFU v “bachmutskom mlynčeku na mäso” jednoznačne presahuje 10 000 bojovníkov”.

Vo všetkých vojnách sa údaje o počte obetí utajujú a nie je potrebné vysvetľovať prečo. Prečo ich zverejnili Briti, hlavní aktéri konfliktu na Ukrajine? Existujú dve jednoduché a zrozumiteľné vysvetlenia.

Prvým je tzv. prijateľná hranica strát pre armádu a domáci front. Existuje názor, že v “bachmutskom mlynčeku na mäso” sa Ukrajina priblížila k tejto hranici. Jediné, čo bude nasledovať, je zmätok na domácom fronte a odmietnutie armády bojovať. A Západ sa chystá bojovať do posledného Ukrajinca, nepotrebuje rýchlu porážku celej Ukrajiny.

100 ZNIČENÝCH TANKOV

Druhým dôvodom sú nenávratné straty techniky, ktoré sa nedajú rýchlo obnoviť, čo nepriateľ určite využije. O tom, že ukrajinské ozbrojené sily nemajú v bojoch pri Bachmute prakticky žiadnu delostreleckú podporu, hovorili ukrajinskí vojaci a politici v Kyjeve. Ako dôvody sa uvádzal nedostatok nábojov a nemožnosť ich doviezť, a to aj kvôli problémom s energetickým systémom. Zničenie ukrajinského delostrelectva našimi kontrabaterijcami.

Logicky by sa rovnaká žalostná situácia mala vyvinúť aj v prípade obrnených vozidiel. Prvý, kto zverejnil konkrétne čísla bol telegramový kanál Voennaja chronika. Túto informáciu nikto nevyvrátil, dokonca ani ukrajinskí propagandisti, pretože zrejme nie je čo vyvracať:

“Od konca augusta do začiatku decembra mohli 54. a 59. brigáda AFU v Bachmute (Artemovsk) nenávratne stratiť približne 6-8 tankových rôt – 84 až 112 vozidiel. Zostávajúce vybavenie Ukrajiny v Bachmute je na pokraji rozpadu”.

“Voennaja chronika” vysvetľuje, prečo zostávajúci pancier “dýchavičnie”. Výpadky elektrickej energie a nedostatok náhradných dielov bránia opravám zariadení. Ukrajinské ozbrojené sily už vyprázdnili svoje sklady a arzenály “mladých Európanov”. Hlavne tankov sa ničia tak, že munícia trhá puzdro záveru zbrane v dôsledku mikrotrhlín. Najproblematickejším miestom je však opotrebovanie motora. Tanky majú už teraz výrazne obmedzenú životnosť motora vzhľadom na hmotnosť vozidla a zaťaženie motora. A teraz musia vodiči tankov kvôli chladnému počasiu neustále zahrievať motory. Ale (horúce) tanky so spusteným motorom odhalia buď drony s termovíznymi prístrojmi, alebo naše sledovacie zariadenia s vtipným názvom “Ironija”, ktoré “bijú” na 5-7 kilometrov. Potom je povolané naše delostrelectvo a bezpečne pracuje na cieli – prakticky neexistuje žiadna odveta. Po druhej alebo tretej salve nie je potrebné sa zbaliť a meniť polohu, čo výrazne ovplyvňuje presnosť streľby.

BITKA “SKLADATEĽOV”

Ako ukazuje prax, vo vojne platí, že čím viac sa človek na začiatku chváli, tým viac na konci narieka. Presne to sa stalo v prípade americkej PMC “Mozart” (Mozart Group), ktorá sa v polovici novembra zastavila v Bachmute. Táto vojenská spoločnosť pôsobí len na Ukrajine a bola vytvorená pre ňu. Šéf Mozarta, bývalý plukovník americkej námornej pechoty Andrew Milburn, začal “Drang nach Osten” chválospevmi a sľúbil, že ruským švábom z Wagnera ukáže, ako sa bojuje. V priebehu týždňa na fronte sa Andrewov útočný zápal akosi vytratil a Mozart sa začal hlucho brániť no i naďalej poskytoval rozhovory západnej tlači. A plukovník zrazu pre Newsweek povedal, že AFU má veľké problémy, doslova s “regeneráciou jednotiek”, posily nie sú vycvičené a informácie o 70 % stratách AFU pri Bachmute sú pravdivé. Plukovník sa sťažoval aj na vlastné straty, ukázalo sa, že bojovný “Mozart” mal dosť takých, ktorí v týchto bojoch ani raz nevystrelili. Predstavovali 80 % strát v americkom PMC. Podľa plukovníka bol vyhlásený skutočný hon na “Mozarta”. No je to pochopiteľné, nie je potrebné sa chváliť a vyhrážať. Na konci rozhovoru Andrew Milburn požiadal Američanov a Britov o peniaze pre Mozarta. A naznačil, že sa chystá opustiť Ukrajinu skôr, ako bude neskoro.

V skutočnosti nové PMC získalo PR a splnilo ďalšiu dôležitú úlohu – rozviedku. Zhromažďovalo a odovzdávalo Západu objektívne informácie o stave AFU. A ruského Wagnera.

“CHOĎTE, SUKY, ZA OTCOM…”

“Wagner zostal bojovať, a to spôsobom, o akom sa západným žoldnierom ani nesnívalo. 2. decembra bolo počas útoku na obrnený konvoj AFU zostrelené lietadlo Su-24M. Posádku tvorili “hudobníci”. Veliteľ Alexander Antonov, navigátor Vladimir Nikišin. Bol to jeden z posledných pokusov Ukrajincov vybiť “hudobníkov” z ich pozícií pri Bachmute útokom obrnenej techniky a piloti museli prielom zastaviť.

Pri otáčaní na bojovom kurze utrpelo lietadlo ťažké poškodenie – bolo zasiahnuté MANPADS (prenosnými systémami protivzdušnej obrany). Zaznela veta veliteľa Alexandra Antonova: “Choďte, suky, za otcom…”. Lietadlo narazilo do skupiny obrnených vozidiel. Piloti vlastne zopakovali čin legendárneho Nikolaja Gastella, ktorý v roku 1941 namieril horiace lietadlo na nepriateľskú kolónu obrnených vozidiel. Nie je prekvapujúce, že po tomto výkone (na fronte pri Bachmute, samozrejme, AFU o tom vedela) si “Mozart” uvedomil, že v tejto vojne nemá čo robiť a kým je ešte nažive, mal by vziať nohy na plecia za oceán.