Premiér so šéfkou Európskej komisie rokoval o dopade legislatívy REPowerEU na Slovensko

Premiér potvrdil, že so šéfkou EK sa stretol pred zasadnutím Európskej rady a hlavne pre legislatívny návrh, ktorý požaduje zákaz dovozu ruského plynu do všetkých členských štátov EÚ od 1. januára 2028.

„Ide o návrh, ktorý bude mať negatívny dopad na ceny plynu na Slovensku – či už pre domácnosti alebo pre priemysel, a bude viesť určite aj k zníženiu konkurencieschopnosti celej EÚ. Nehovoriac o Slovensku ako o krajine, kde je obrovská koncentrácia výroby áut, kde priemysel tvorí podstatnú časť hrubého domáceho produktu,“ vysvetlil premiér.

Upozornil, že v návrhu záverov samitu je výslovná zmienka o Slovensku práve v tejto súvislosti, pretože EK si dobre uvedomuje, čo tento návrh od 1. januára 2028 môže spôsobiť na Slovensku. Ocenil, že aj slovenskí zamestnávatelia upozornili na dôležitosť tejto situácie. Skonštatoval, že snáď jediný, kto fandí tomuto „ideologickému a škodlivému“ návrhu eurokomisie, je slovenská opozícia a „protivládne“ médiá.

„Som rád, že sme mali konštruktívny a pragmatický rozhovor s predsedníčkou Európskej komisie, ktorá si plne uvedomuje dopady tohto rozhodnutia pre krajiny, ako je Slovensko či Maďarsko, a preto sme sa mohli sústrediť na štyri alebo päť základných otázok, ktoré sú pre nás mimoriadne dôležité,“ povedal.

Upozornil, že EK tento návrh zrejme presadí, pretože sa bude hlasovať kvalifikovanou väčšinou, čo bude znamenať, že nebude tiecť plyn z východu na západ, ale Slovensko bude po výraznom zvýšení tranzitných poplatkov zásobované z iných zdrojov – zo severu, z juhu a zo západu. Preto so šéfkou EK riešil, či možno zaistiť, aby plyn, ktorý potečie na Slovensko cez viaceré krajiny, mal rovnaký tranzitný poplatok v porovnaní s tým, čo platí krajina teraz. Hovorili aj o cene plynu, pretože sú obavy, že po zastavení dodávok z Ruska dôjde k zvýšeniu ceny komodity a môže sa stať, že cena plynu vyletí pre domácnosti o 30 až 50 %.

Zaoberali sa i otázkou kompenzácií, ak drahší plyn poznačí slovenské domácnosti a priemysel. Rovnako aj možnosťou žaloby, ktorú by proti Slovensku podala ruská spoločnosť Gazprom, s ktorou má krajina podpísanú dohodu o dodávkach plynu do roku 2034. Zmluva je podľa Fica na princípe „ber alebo plať“, čo znamená, že Gazprom môže zažalovať Slovensko a cena tejto žaloby bude od 16 do 20 miliárd eur.

„Pýtali sme sa, čo keď prehráme takýto súdny spor, tak kto nám zaplatí tých 16 alebo 20 miliárd eur? Sú otázky, na ktoré Európska komisia nepozná odpoveď, chcem teda oceniť konštruktívny prístup pani predsedníčky a celej Európskej komisie,“ uviedol Fico. Vysvetlil, že na budúci týždeň má prísť na Slovensko špeciálna misia EK, ktorá by sa podľa neho mala stretnúť aj s predstaviteľmi slovenského biznisu a asociácií, ktoré ochraňujú záujmy spotrebiteľov.

Fico naznačil, že EK možno ani nemá mandát na takúto legislatívu, pretože v roku 2022 vo Versailles bola prijatá rezolúcia, ktorá hovorila o postupnom odstavovaní alebo znižovaní závislosti od ruského plynu, nie o úplnom zastavení dodávok.

„Náš postoj je, že nemôžeme nikdy zahlasovať za takýto legislatívny akt (…), ibaže by došlo k dohode s Európskou komisiou, ktorá by nám kompenzovala všetky škody, ktoré prichádzajú do úvahy,“ odkázal premiér. Dodal, že pokiaľ tomuto návrhu EK nevyjde v ústrety, a kým sa nevyrieši tento základný problém, veľvyslanec SR pri EÚ má jasný pokyn vetovať prijatie 18. sankčného balíka EÚ.