Prezident podpísal novelu, podľa ktorej môžu hasiči odpracovať 48 hodín týždenne

Príslušníci Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) budú môcť odpracovať v priemere maximálne 48 hodín týždenne. Viac môžu pracovať, iba ak na to udelia zboru súhlas. Vyplýva to z novely zákona o HaZZ, ktorú vo štvrtok podpísal prezident SR Peter Pellegrini. Novela reaguje na aktuálne súdne spory hasičov so štátom.

„Peter Pellegrini súhlasí s tým, aby sa týmito zmenami výrazne posilnilo spoločenské postavenie príslušníkov HaZZ a ich odmeňovanie zodpovedalo náročnosti ich práce,“ uviedol odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

Nová úprava zároveň zvýši peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť. Počas pracovných dní dostanú hasiči namiesto 15 percent 50 percent zo sumy príslušnej časti ich platov. Náhrada počas dní pracovného pokoja bude namiesto doterajších 30 percent 100 percent.

V praxi to podľa Ministerstva vnútra SR bude vyzerať tak, že hasič s päťročnou praxou za 80 hodín pohotovosti dostane namiesto 114 eur až 340 eur, veliteľ čaty s 22-ročnou praxou namiesto 194 eur dostane 684 eur. Má ísť o mesačné zlepšenie príjmov o 226 a 490 eur.

„Zmeny sa navrhujú aj z dôvodu čiastočného dorovnania nárokov príslušníkov s príslušníkmi ozbrojených bezpečnostných zborov aj s poukazom na to, že ide o zbory spadajúce pod rovnaký ústredný orgán štátnej správy, a preto je dorovnávanie nárokov viac ako žiaduce,“ uviedol rezort v materiáli.

Novela bude účinná od 1. júla.

Prezident podpísal novelu zákona o pobyte cudzincov

Pravidlá pri prijímaní cudzincov na Slovensku sa zmenia. Niektoré ich administratívne povinnosti sa zrušia a niektoré úkony zjednodušia. Vyplýva to z novely zákona o pobyte cudzincov, ktorú vo štvrtok podpísal prezident SR Peter Pellegrini.

Súčasťou úpravy je napríklad zrušenie povinnosti prikladať dôkazy o finančnom zabezpečení pobytu cudzincov. „Vždy však v súlade s európskou legislatívou. V tomto prípade ide o podmienku, ktorú je možné overiť aj po udelení či obnovení pobytu, napríklad v rámci povinnosti cudzincov mať počas udeleného pobytu finančné zabezpečenie pobytu na každý mesiac zostávajúceho pobytu,“ vysvetlilo ministerstvo vnútra, ktoré za legislatívnou úpravou stojí.

Novela zákona ruší tiež povinnosť prikladať fotografie k žiadosti o pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín. „Na oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru sa totižto odoberajú biometrické údaje vrátane fotografie tváre,“ podotkol rezort. Predlžuje sa aj platnosť národných víz udeľovaných na účel získania povolenia na pobyt zo súčasných 90 na 120 dní.

Slovensko takisto bude môcť na základe zmeny zákona stanoviť kvóty na počet prijatých žiadostí o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania. Vláda by tak mala nariadením ustanoviť maximálny počet žiadostí o udelenie prechodného pobytu, ktoré môžu prijať jednotlivé zastupiteľské úrady v kalendárnom roku. Zároveň by mohla určiť zastupiteľské úrady, ktoré nemôžu prijať žiadosti.

Ministerstvo vnútra zmeny odôvodňovalo cieľom zjednodušiť systém a odbremeniť cudzineckú políciu.

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh z dielne poslancov Michala Barteka a Pauly Puškárovej (obaja Hlas-SD). Ten zavádza možnosť pre študentov z tretích krajín – absolventov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia požiadať o zmenu účelu pobytu priamo na policajnom útvare na území SR, teda rovnako, ako to majú absolventi prvého alebo druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Zároveň vypúšťa limitáciu získania vysokoškolského vzdelania len na území SR.

Účinnosť novela zákona nadobudne 1. júla tohto roka.

Prezident podpísal novelu k zmenám pri ospravedlňovaní vymeškaných hodín žiakov

Hlava štátu odobrila zmenu legislatívy, zavádza sa právo na opravu v médiách

Opätovne sa v médiách zavádza inštitút práva na opravu. Takisto budú na súdoch určené tzv. tlačové senáty, ktoré budú riešiť žaloby týkajúce sa práva na opravu. Zmenu prináša novela zákona o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie, ktorú vo štvrtok podpísal prezident SR Peter Pellegrini.

„Ak bolo v periodickej publikácii alebo v agentúrnom servise uverejnené nepravdivé alebo neúplné skutkové tvrdenie, ktoré zasahuje do cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo do dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo na uverejnenie opravy,“ píše sa v schválenej novele. Vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu a tlačová agentúra sú povinní na žiadosť uverejniť opravu, a to bezodplatne. Žiadosť o uverejnenie opravy treba doručiť do 30 dní od uverejnenia tvrdenia, inak právo na opravu zanikne.

Prevádzkovatelia a vydavatelia musia na účel uplatnenia práva na opravu zriadiť e-mailovú adresu a uvádzať ju na titulnej strane alebo na inom viditeľnom mieste. Právo na opravu a právo na dodatočné oznámenie sa nevzťahujú na skutkové tvrdenie, ak vydavateľ, prevádzkovateľ alebo tlačová agentúra nezodpovedá za obsah alebo pravdivosť informácie.

Ak médiá neuverejnia opravu alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na jeho uverejnenie, rozhodovať má súd. „Návrhom dochádza k zavedeniu kauzálnej príslušnosti okresných súdov vo veciach žalôb týkajúcich sa práva na opravu a práva na dodatočné oznámenie, čím sa vytvárajú predpoklady pre špecializáciu na danú agendu, a tým aj efektívnejšie konanie a rozhodovanie o žalovaných nárokoch,“ píše sa v odôvodnení. Má ísť o tzv. tlačové senáty.

Mení sa aj zákon o mediálnych službách, právo na vyjadrenie sa nahrádza právom na opravu. „Cieľom je jednotný právny režim pre opravu nepravdivých či neúplných tvrdení v médiách, čím sa zjednotí úprava v oblasti práva na opravu, ako aj v otázkach prípadných sporov z nej plynúcich,“ ozrejmili predkladatelia.
Nová legislatíva má byť účinná od 1. augusta.